Tento môj chlapčenský čin ma dlho trápil... Až neskôr som sa kdesi dočítal, že hmyz bolesť nepociťuje. Inak by ani modlivka nemohla zožrať svojho samčeka už počas pohlavného spojenia. Je to dobre vymyslené... Človek síce bolesť cíti, ale keď pominie, tak si ten pocit nepamätá. Myslím, že to je naprojektované ešte lepšie.
Tak potom, prečo vlastne človek trpí? Či vari aj Boh je sadista trhajúci muche krídielká a vytešujúci sa z toho, akú krásnu posmrtnú budúcnosť si tým človek zaslúži?? A prečo sa rozhodol trpieť aj On sám? Tak ako to potom vymyslel??!
Všetko v prírode speje postupne od usporiadaného k neusporiadanému. Či už to nazveme biblickým „v prach sa obrátiš“, popíšeme fyzikálnym zákonom entropie, alebo plačeme nad karmou planéty. Bez pomoci zvonka je to vopred prehraný boj. Presne podľa zákonov. Tých naprojektovaných...
A buďme Mu za to vďační. Vedel, do čoho ide...
foto (C) Tibor Javor
