To ťa hnalo nahor keď ti primŕzal dych na ústach v himalájskych výškach, to ťa hnalo nahor cez plecia tvojich kolegov, to ťa hnalo nahor vo svetle reflektorov či v šere chrámu. Pocit z dobre vykonanej práce, ďaľsia nula na konci stavu tvojho konta, či počet vydaných vianočných polievok do misiek bezdomovcov. Nie je treba sa klamať. Za všetkým je jedno a to isté. Tvoje ego.
To je motivácia zakódovaná do špirály tvojich génov. To je motor, ktorý ťa naučí prežiť v núdzi, alebo zarobiť prvý milión. V samej hĺbke tvojho ja sa skrýva to, s čím musíš po celý život bojovať. Ten boj sa nedá vyhrať, lebo by si prehral. A tak ďalej sýť svoj hlad, alebo si odtŕhaj od úst. Ďalej hromaď milióny, alebo rozdávaj chudobným. Ďalej stúpaj po kariérnom rebríčku alebo sa naopak druhým podkladaj.
Na konci však sám z kríža nezostúpiš. Neostáva len dúfať, že sa nájdu ruky ochotné ťa z kríža sňať. Ruky, ktoré sa nebudú štítiť tvojej krvi a nebude im vaďiť tvoje studené bezvládne telo. Ruky tvojho blížneho. Avšak blížnym nie je ten, komu si ty spravil dobre. To nie je o obchode. Je to ten, ktorý ťa sníme z kríža. A možnože len preto, že mu to torzo tvojej dôstojnosti na jeho pozemku akosi zavadzalo.
Ale vtedy už budeš za vodou... foto (C) Tibor Javor
