V podstate mi to môže byť ukradnuté. Bývam v Lozorne, a tak voľbu bratislavských komunálnych politikov nemôžem ovplyvniť ani keby som chcel. Keďže však dom môjho prastarého otca stále stojí oproti evanjelickému cintorínu a keďže si veľmi dobre pamätám, ako sme šantili v slubečke, či nosili vybité okná sklenárovi, čo mal svoju dielňu v hádam prvom „obchoďáku“ na Kapucínskej, ktorý kedysi postavili kláštorní bratia, alebo, ako mi mama prísne kládla na srdce, aby som ani nevkročil do Židovne, čo som samozrejme nerešpektoval, je mi pri prechádzkach starým mestom do plaču.
Taktiež mi môže byť jedno, kto na akom piesočku vládne, či vládnuť chce, a kto má čo na starosti, či do čoho sa starať nemieni. Je mi jedno, či za žalostný stav najstarších uličiek Bratislavy môže nejaký starosta, a či primátor, alebo dokonca Európska Únia. Všetci vyššie menovaní majú zrejme na starosti megadôležitý hokejový štadión, rôzne kasína a Riverparky a o historické centrum sa starajú jedine tak, aby čo najvýhodnejšie prenajali metre pod terasami reštaurácií. Pardón, zabudol som. Jeden z nádejných primátorov sa stará aj o električku. Neviem, či ju do Petržalky dopraví na traileri, alebo na nafukovacích balónikoch.
V historickom centre, okrem stále dookola prerábaného a stále viac ničeného Hlavného námestia, ostali v najstaršom jadre tak dve „použiteľné“ ulice. Použiteľné nielen v zmysle turistických „sajtsíngov“, ale najmä na tie reštaurácie. Všetky okolité uličky sa rozpadávajú, čomu prispieva nielen moč a výkaly pouličných predavačov a bezdomovcov, ale aj dvadsaťtonové stavebné mechanizmy, dopravujúce betón krížom cez celý zvyšok starého mestského jadra na akúsi stavbu v najužšej bratislavskej uličke. Choďte sa tam pozrieť. Stará zástavba je namiesto poctivej remeselnej rekonštrukcie zhodená a na jej mieste rastie železobetónový skelet ako z vody a dlažba i kanalizácia sa pod kolesami domiešavačov prepadá. Ktorý mozog povolil takúto technológiu je hodné na podrobnejší psychiatrický výskum.
A beťár Ftáčnik, gazda Hlina, teta Magda a ani ostatní sa o devastácii najcennejšej časti Bratislavy prakticky ani nezmieňujú. Aspoň nie na bilbordoch. Takže milí kandidáti, obujte si pevnú turistickú obuv, pretože teraz vás pozývam na malú prechádzku zomierajúcim posledným zvyškom starej Bratislavy.
Začneme pri kedysi známej pivárni „U Dežmára“. Neviem, či funguje, ale asi nie, pretože okolie je čím ďalej viac smutnejšie a smutnejšie. Pozerajte sa pod nohy, lebo zničená dlažba a výkaly na nej ležiace začínajú byť nebezpečné.
Prejdeme hore Farskou ulicou a naskytne sa nám deprimujúci pohľad na mŕtve mesto. Áno, Kapitulská ulica je neživá, ako po vojne, či po more. Budovy sa rozpadávajú, a tie, kde ešte nedávno sídlili firmy, či žili ľudia, majú vybité okná a šíri sa z nich neznesiteľný zápach hniloby a fekálií. Na dlažbe ležia črepy a opadaná omietka. Sem turisti nezablúdia.
Poniže ale stojí vynovený plechový plot. Snáď pred dvomi desaťročiami som zachytil nejaké šumy, že sa tento areál má rekonštruovať. Okrem nového plota sa však nič nedeje. Stačí nakuknúť dierou pod jeho starostlivo zhotovenou konštrukciou.
Mŕtva ulica. Okrem kojacej ufúľanej mladej matky a pár seminaristov na dolnom konci tu bzučia iba muchy. Aj tie tiež iba v lete.
Pár krokov povyše ústi Prepoštská. Je to ulica kontrastov. Ulica akoby spájajúca dva svety, dve rozdielne galaxie. Dole začína pri najluxusnejších reštauráciách, aby po dvesto metroch na hornom konci plakala zdevastovanými, kedysi nádhernými domami. Omietka už opadala, maľba na jednom z nich však zázračne drží.
Poďme sa však pozrieť na Baštovú. Nie je to ďaleko. Pôjdeme po trase ťažkých mechanizmov a domiešavačov s betónom, tak pozor, aby sme sa neprepadli do podzemia. Tú dlažbu asi nik už nezachráni, a čoskoro sa prepadne kanalizácia. V pozadí na ľavej strane je nenápadne ukrytá inkriminovaná stavba. Baštová mohla byť krásna ulička. No žiaľ aj fasáda nového hotela je poznačená prúdmi moču a okolité steny sú nielen opadané, ale aj posprejované. Blížime sa k civilizácii.
Na záver si necháme Zámočnícku. Kaviarničky na ľavej strane sú zatvorené, objekt každú chvíľu môže spadnúť. Oproti akási banka taktiež radšej zavrela všetky výklady na prízemí. Asi aby sa nerozbili, keď tá budova bude padať. Atmosféru dotvára ošarpaná a popísaná fasáda jedného domu vedľa druhého. Ale aspoň to tu ešte trocha žije.
Ftáčnik, Hlina, teta Magda a ostatní, kde ste? Že by ste to vzdali na polceste? Takáto prechádzka sa vám asi nepáčila. To nie sú vysvietené galérie Auparku, či Eurovey...
foto: (C) Tibor Javor http://www.fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
