Nechcem teraz písať o jej terénnych vlastnostiach. Tie sú jednoducho neprekonateľné a bolo o nich napísané veľa. Je to ľahké auto, ktoré so svojou svetlou výškou, nájazdovými uhlami, hĺbkou brodenia a najmä permanentnou „štvorkolkou“ prekoná aj zvážnice inak prístupné len pre traktor. Čosi som s ňou zažil. Aj to, že po jednom výlete kdesi na Záhorí som ju musel dať preleštiť. Tak bola chudera znivočená od lesných konárov. Hovorili sme jej familiárne „Nivačia“.
Je kríza, najmä v automobilovom trhu. Kadejaké „šrotovné“ na drahé modely a všelijaké „offroady“ kdesi z himalájí... Niva sa drží hádam tridsať rokov. Neprekonateľná... Avšak má svoje neduhy. Tie sú dané najmä „ruskou“ presnosťou výroby. Zabudnime teraz na lícovanie plastov v interiéri, alebo na debaty o dizajne. Na to všetko sa v prevádzke na ceste, ale najmä v teréne môžete vykašľať.
Čo sa teda Nive najviac vytýka? V prvom rade vysoká hlučnosť a vibrácie pri jazde na ceste, potom vysoká spotreba a z estetického hľadiska drobnosti typu zrkadlá, ventilácia, elektrika zamykania a okien a podobne. Z prevádzkového hľadiska je podľa mňa najpodstatnejšie zosúladiť vynikajúce terénne vlastnosti s jazdou na ceste. Priznám sa, aj mňa veľmi srdili tie známe vibrácie. Ona „chudera“ Niva má totiž samonosnú karosériu, čo spôsobuje prenos všetkých vibrácií podvozka do kabíny.
Čo s tým? Maturoval som, maturoval... Posťahoval som z internetu („Blagodarju Gospodinu, što ja znaju pa ruski“) kadejaké off-roadové nápady ruských užívateľov. Vyskúšal som kadečo. Napokon sa mi podarilo, najmä za pomoci tých dvoch „bláznov“ mechanikov zo známej firmy sídliacej v Bratislave na Poliankach a ich šéfa Jevgenija tento zásadný problém vibrácií odstrániť. Bolo to geniálne jednoduché. Demontovať obidva kardany a dať ich precízne vyvážiť.
Potom sa však prejavila nevyváženosť redukčnej prídavnej prevodovky. Tu som použil návod z akejsi ruskej webovej stránky. Postup je jednoduchý, ale vyžaduje pevné nervy. Prídavná prevodovka totiž musí absorbovať jednak vibrácie prichádzajúce od oboch kardanov, ale aj tie, ktoré sú prenášané od motora cez „chudorľavú“ hardy-spojku. Tu ruské návody odporúčajú drastický postup:
povoliť skrutky (4 ks) pripevňujúce redukčku na podlahu
auto naštarovať a so šoférom zdvihnúť na zdvihák
pri zaradenej štvorke držať asi 2 minúty na 2700 otáčkach
vyšľapnúť spojku, vypnúť motor a všetko nechať dobehnúť
potom opatrne dotiahnuť prídavnú prevodovku na novej pozícii
Je to riskantný postup. Keby ste prevodovku uvoľnili príliš, spadla by mechanikom na hlavu a zničila by pol auta. Ale funguje to!
Niva stratila takmer všetky vibrácie a na ceste začala jazdiť ako ševrolet. Ostalo to posledné – spotreba. Tu pomôže chip-tuning. Jednasedmička má riadiacu jednotku Bosch podobnú ako Peugeoty a pre ňu je spústa programov. A ešte komfort jazdy. Ten napravia oceľové 15 palcové disky Mangels a céčkové pneumatiky Matador. A je to.
Nivačia... Geniálne auto. Dnes jazdím na Landroveri. A napriek tomu tvrdím, že Niva je Niva...
foto: (C) Tibor Javor
