Včera podvečer som dostal mail z jednej renomovanej fotografickej inštitúcie, že ako člen jej klubu môžem dostať 50% zľavu na workshop s jedným tiež renomovaným slovenským fotografom. Workshop sa má čisto náhodne odohrávať v čase onoho povestného pochodu a témou má čisto náhodne byť reportáž z ulice. Človek by zajasal. Toho fotografa poznám a učiť sa od neho je isto vzácna možnosť. Pokiaľ by mi však fotiť na tom pochode neprišlo nevhodné.
Problém fotenia „dúhového pochodu" nie je iba jeho vlastná kontroverznosť. Problémom je, čo by som tam vlastne mal fotografovať? Bozkávajúce sa páry rovnakého pohlavia? Mužské ruky ovinuté okolo ešte mužnejšej hrude? Exaltované aktivistky ukazujúce divákom na chodníku výstrihy, kam mužská ruka nezablúdi? Dúhové vlajky a farebné účesy? Alebo nebodaj našich politikov rektoskopujúcich tejto smutnej menšine a dúfajúcich, že sa na to do nasledujúcich volieb nezabudne? Alebo - nedaj Bože - letiace dlažobné kocky a dymovnice? To si radšej v krčme niekde na dedine vypijem trebárs s takýmito kumpánmi, ktorí aj radi a vtipne zapózujú.
Fotografujem ulicu už desiatky rokov. Nie je ľahké zachytiť neopakovateľný moment ulice tak, aby fotka okrem formálnych stránok spĺňala aj hlavný zmysel strít fotografie, teda aby bola nositeľom myšlienky. A to nielen prvoplánovej, polopatistickej, ale aby prinútila človeka na rozmýšľanie. Trebárs ako táto fotografia „dúhovej" rodiny...
Okolo „dúhového pochodu" bude pochodovať eskorta policajtov a možno že ešte väčšia eskorta fotografov s mohutnými bielymi teleobjektívmi túžiacimi po čo najbizarnejšom zábere. A všetci sa budú tváriť veľmi liberálne, aby redakciám ponúkli tie najšťavnatejšie zábery, ktoré vojerské oko čitateľa pritiahne najviac. Príde mi to nevhodné.
Príde mi nevhodné liezť objektívom do súkromia ľudí, aj napriek tomu, že oni práve toto súkromie vystavujú na ulici. Príde mi nevhodné pozerať sa na príslušníkov tejto smutnej menšiny ako na zvieratká v zoologickej záhrade. Príde mi nevhodné byť hyenou a parazitovať svojimi fotografiami na ľuďoch, ktorí frustrovaní vlastným osudom snažia sa dosiahnuť nedosiahnuteľné. Príde mi nevhodné fotiť „Pride".
foto: (C) Tibor Javor http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
