Odveká otázka. Starozákonné texty a tisícročné ságy poznali jasnú odpoveď. I v krvavých vojnách vyhral ten kráľ, na ktorého stranu sa jeho boh postavil, či zvíťazil ten národ, ktorý uctieval mocnejšieho boha. A malomocný sa uzdravil jedine božím zásahom. Pre jedných bol všemohúci boh záchrana, iných krvavo trestal. A potom On sám nám povedal, že Boh je Láska. A zlo ho pribilo na kríž...
A odvtedy už dvetisíc rokov spletáme všelijaké teórie snažiac sa vysvetliť paradox Lásky dopúšťajúcej zlo. Paradox Všemohúceho, ktorý sa dá dobrovoľne limitovať kráľom zla, ktorého navyše sám stvoril. Priam nepochopiteľná a masochistická predstava vytvorená našim egom prahnúcim po čoraz väčšom kuse kvasu, ako to povedal Jack London vo svojom Morskom vlkovi.
Zlo však má svoju úlohu. Dôležitú a takú veľkú, akú si nevedomky želáme. Dobro je totiž determinované zlom. Bez poznania zla by sme nedokázali vnímať dobro. Tak ako v elektrickom obvode. Bez plusu by nebolo mínusu. Vybitá batéria ničím nepohne. Možnože o tom hovoril vo svojich veršoch Kazateľ...
A nad tým všetkým je Boh. Boh, ktorý je láska. Láska, ktorá je nad dobrom i zlom...
foto (C) Tibor Javor
