Európska únia má za sebou rušnú noc. A nielen únia, ale celý svet. Británia akoby prelomila tabu „nevystúpiteľnosti“, aj keď bola po Grónsku až druhá. Všetci teraz analyzujú a špekulujú, čo je toho príčinou, či podvedomá britská nadradenosť, alebo nevedomosť nižšej strednej triedy a vidieka o dopadoch „Brexitu“ na ostrovnú ekonomiku. Alebo naduté a povýšenecké správanie Bruselu.
Každý má tak trochu pravdu. Bývalá svetová superveľmoc už predsa dosť trpela stratou kolónií a svetového vplyvu a Únia bola pre ňu akousi náhradou. No jedine v tom prípade, keby bola hegemónom, o čo sa trvalo snažila pri všetkých rokovaniach v rámci bruselských štruktúr. Až to liezlo na nervy a britské pozície museli usilovne vyvažovať Francúzi a Nemci. Áno, najmä Francúzi, tí to majú v historicky krvi. Nemci, ekonomicky silní, majú trocha inú historickú skúsenosť, a nebyť Frau Merkel, ani by o nich počuť nebolo.
Nie, nechcem byť cynický, ale ono „Ať si jdou, když chtějí“, síce priamo nevyslovené, zaznievalo v bruselských rokovačkách a kuloároch už dlhšie. Áno, Veľká Británia otravovala svojimi „kvázi zásadnými“ postojmi už na každom aj najbanálnejsom rokovaní tej najmenšej pracovnej skupiny Rady EÚ. O rokovaniach vo „vyšších formátoch“ ani nehovoriac. Viem to z vlastnej niekoľkoročnej osobnej skúsenosti.
Tento prístup podstatne brzdil prijímanie akejkoľvek legislatívy. Áno, aj tej, ktorá bola pre Britániu výhodná. Britskí zástupcovia, akoby mali za povinnosť na každom návrhu vyhľadávať chyby krásy, aj keby išlo len o bodky a čiarky. Štandardnými reakciami vždy bolo protistanovisko Francúzov a premúdrelé reči Nemcov. A tak sa postupom času, možno aj vinou rezignácie predsedajúcich krajín, stala z prijímania aj tej najurgentnejšej európskej legislatívy „never ending story“.
Katastrofické scenáre, bohato publikované v médiách, hovoria o sťaženej situácii Slovenska pri predsedníctve Rady EÚ po „Brexite“. Akoby to bola povinná výhovorka, tušiac nepripravenosť slovenského „Brussels – based“ predsedníctva. O pripravenosti slovenských „chairov“ a ostatnej byrokratickej „hávede“ v Bruseli by sa dalo určite diskutovať, ale „Brexit“ by nemal byť výhovorkou.
Ako poznám situáciu a nálady mnohých kolegov účastniacich sa zasadnutí všakovakých bruselských formácií, „Brexit“ je akoby spásna „Deus – ex machina“. „Brexit“ totiž podstatne zníži váhu britských pozícií a rokovania sa stanú jednoduchšími a najmä efektívnejšími. Nebudeme musieť už počúvať hlášky britských kolegov začínajúce slovami „Our prime minister...“, alebo „Our minister of finance...“, ktorými takmer vždy uvádzali svoje nesúhlasné a obštrukčné stanoviská. Konečne sa mnohé veci pohnú.
Myslím si, že napriek očakávanému dvojročnému maratónu rokovaní o technických podmienkach vystúpenia, Európskej Únii odľahne. Bude sa môcť totiž venovať obrode samej seba, a nie neustálym britským pripomienkam, podmienkam a výnimkám.
God save the Qeen, ale: „Ať si jdou, když chtějí...“
