Terorizmus nič nerieši. Iba dvíha vášne a roztáča špirálu násilia. A je jedno, či ide o násilie fyzické, alebo újmu psychickú. Rovnako jedno je, či je táto újma na strane sociálne exkludovanej skupiny, multimiliardára, kresťana, alebo moslima. A taktiež sa nesmie brať ohľad na to, či je páchateľ biely, čierny, hnedý, alebo žltý, ako aj na to, či nosí turban, jarmulku, alebo bejzbolovú čiapku.
Potiaľ teória. Ako je to však v praxi? Iste, všetko závisí od zákonodarstva tej, či onej krajiny. V niektorých štátoch vám podľa práva šaría odtnú ruku aj za malú krádež a ukameňujú za cudzoložstvo, či budú bičovať za urážku Proroka. V niektorých európskych štátoch môžu policajti ponižovať rómske deti na policajnej stanici, alebo novinári môžu beztrestne zverejňovať karikatúry hanobiace národ, či náboženské presvedčenie.
Redaktori Charlie Hebdo by za takéto karikatúry boli, dokonca ako členovia extrémistickej skupiny, na Slovensku obvinení podľa §140a a podľa §424 ods. 1 až 3 Trestného zákona a hrozil by im trest odňatia slobody až 6 rokov.
Pravda, ak by v mene „liberalizmu“ o tomto skutku sudca nevyhlásil, „že sa nestal“...
