Keď som chodieval na prázdniny k starým rodičom, panovala tam ešte stále kultúra „Kinderstube“. Išlo mi to často na nervy, nesmel som sedieť pri stole ako som chcel, musel som ovládať ktorou lyžičkou sa čo konzumuje a návštevy prichádzajúce na partičku preferansu som mal zdraviť „kistihand“. Moja sesternica bola na tom ešte horšie, tá si musela nacvičiť aj „pukerlík“.
Moje deti som síce nenútil ani do „kistihandu“ ani do „pukerlíku“, ale aj tie museli ovládať aspoň základné pravidlá etikety a slušnosti. Otázne však je, či im to dnes na niečo je. Dnes sa slušnosť už nenosí a peňaženka vyložená v reštaurácii na stole sa stala príznakom majetného človeka podobne ako kedysi hrebeň trčiaci zo zadného vrecka riflí poznávacím znamením mestského frajera. Kultúra sa zmenila a postihlo to aj prezidentov i prezidentských kandidátov.
Včera som sa stretol s kolegami z „matičky stovežatej“, teda z ich matičky. Na moju otázku, či uprednostia „knieža“ alebo „Zemana“ jednoznačne odpovedali, že radšej „tú vyššiu šľachtu“, aj keď to bude zrejme málo platné. Intelektuáli.
Tipovali 52 pre „šľachtu nižšiu“. Vraj to českej „mejnstrímovej“ pivnej kultúre vyhovuje viac. Napokon „knieža“ toľko nevydrží a po druhom pive by iste zaspal. V podstate im to, bratom Čechom, prajem. Každý si zvolí toho, po kom mu srdce piští. Či vlastne v ktorého chybách a nedostatkoch podvedome vidí aj sám seba. Paradoxom však ostane, že ten „Zeman“ sa správa už teraz ako kráľ.
Kedysi sa imperátori riadili heslom „chlieb a hry“. Ten budúci, český, vyhlasuje pivo za národný „tekutý“ chlieb. A kruh sa uzatvára.
