Pár rokov pred tým svet zdúpnel, keď sledoval na obrazovkách súd a popravu rumunského diktátora Nikolaja Čaučesku. Niektorí vtedy možno obdivovali hrdosť a nezlomnosť jeho a jeho manželky, kým ich pri múre neskosili strely. Niektorí už vtedy zodvihli hlas a kritizovali neľudský expresný proces a vykonanie rozsudku. Aj to bola poprava v takmer priamom prenose.
Saddám Hussain tiež neušiel priamemu prenosu. Zábery z jeho chytenia, keď ho vojaci vyťahovali z podzemnej diery, kde sa skrýval ako bezdomovec v kanáli, a zábery z jeho obesenia zachveli žalúdkom aj tvrdším povahám. Nie pre to, že by sa nemalo dať spravodlivosti zadosť, ale pre paranoidnú morbídnosť tých, ktorí toto divadlo natočili. Boli rovnakí ako islamskí fanatici prezentujúci videá z podrezávania rukojemníkov. Do kontextu paranoidných videonahrávok perfektne zapadá aj bitka a ponižovanie mladých cigánskych zlodejíčkov policajtmi kdesi na Slovensku. V podstate nevedno, ako sa táto kauza skončila. Ešte dobre, že tu sa nejednalo o popravu, i keď sú aj u nás isté názory, ako riešiť Rómov.
Za popravu storočia bude však istotne vyhlásené zastrelenie Usámu Bin Ládina americkým komandom. Ako vo filme mu odstrelili pol lebky, keď pred tým zabili pár ľudí, ktorí ho možnože aj vlastnými telami chránili. To nebol pokus o zajatie. To bola poprava. Poprava v priamom prenose z kamier na prilbách SEALS, live priamo do pracovne v Bielom dome. Morbídna predstava.
Až mrazí pomyslieť, že tam kdesi na druhej strane zemegule sedí v kresle spolu so svojimi poradcami najmocnejší muž sveta a pozerá toto predstavenie snáď namiesto hokejového zápasu. Prezident, ktorý si o sebe hovorí „kresťan“, sleduje popravu práve na sviatok Božieho milosrdenstva.
Mám chuť sa kohosi opýtať: „ Quo vadis, Domine...“
