Boom tejto takzvanej investigatívnej žurnalistiky zachvacuje Slovensko. Zachvacuje najmä tie najmienkotvornejšie denníky a rozpaľuje vášne „antischránkových“ aktivistov. A právom. Veď ako k tomu príde obyčajný poberateľ zdravotnej starostlivosti, alebo trebárs železiar na stavbe diaľničného mosta? Kým on žije od výplaty k výplate, alebo celý dôchodok dá na zbytočne predpisované lieky, niekto iný sa čvachce na pláži na Bahamách?
Áno, je to nespravodlivosť. Prečo ten, či onen dnešný oligarcha bol v tom, či onom čase na správnom mieste? A prečo ten dnešný dôchodca s igelitkou plnou liekov práve vtedy ešte veril v nádhernú budúcnosť rozvinutej socialistickej spoločnosti?
A tých oligarchov dobre skrytých za desiatimi schránkami a piatimi bielymi koňmi – ehm, pardón, mandatármi – je tu dosť. Počínajúc rôznymi rezidentmi, cez kožených, širokých, bystrozrakých či poctivých podnikateľov mečiarovcov, až po „kapitánov priemyslu“ vyrábajúcich všetko možné. Napríklad oceľové rúry, alebo polypropylén. No a nezabudnime na spoluvlastníkov mienkotvorných médií.
Problém je ale trocha inde, ako to chápe onen investigatívec, alebo „antischránkový“ aktivista. Problém je v systéme. V systéme, ktorý sme si slobodne zvolili, keď nás prestala baviť nesloboda. Zvolili sme si kapitalizmus, a ten na rozdiel od socializmu ľudskú tvár nemá.
Kapitalizmus nie je žiaden charitatívny spolok. Kapitalizmus je sviňa. Je založený na nerovnosti, kde jeden má, druhý nemá. A v konečnom dôsledku je úplne jedno, kde pán majiteľ, alebo onen schránkový oligarcha k peniazom prišiel. Iste, iste, kradnúť sa nemá. Ale kto tu kradne? Oligarchovia skrytí za schránkami a mandátnymi zmluvami v drvivej väčšine majú všetko legálne. Iba tí sprostí sa dajú načapať.
Do biela rozžeravení „antischránkoví“ aktivisti podporovaní zbornou komandou investigatívnych novinárov a enklávou naivných právnikov si myslia, že s rôznymi koženými a širokými podnikateľmi zatočia a že im zavrú kohútik produktovodu prameniaceho kdesi v štátnej kase. Nezatočia a nezavrú. Ani kohútik, ani oligarchov. To by museli byť iní „čegevárovia“.
Tak to poďme teda zrušiť celé. Vystúpme z únie, aj z nenávideného NATO, a spravme si tu našu malú slovenskú Venezuelu. Veď im je tam fajn! Majú dokonca aj voľné piatky. A môžeme ísť ešte ďalej. Zrušíme kapitalizmus. Na to ale, obávam sa, nemáme ani ropu, ani gule.
