Čo myslíte, o čom sa bavili dve hodiny medzi štyrmi očami Petro Olexijovič a Vladimír Vladimírovič? O Porošenkových čokoládach a o dodávkach kaviáru pre Gerarda Depardioeu? Alebo, že by Putinove vyhlásenie o očakávaných škodách pre Rusko spôsobených asociačnou zmluvou Ukrajiny s EÚ vo výške sto miliárd rubľov by bolo o poľských jablkách?
Toto všetko je iba divadielko pre národ ruský a nechápavé národy a politikov EÚ. Ide o iné a nie sú to fazuľky. Rusko je snahou Ukrajiny o vstup do EÚ a prípadne do NATO v životnom ohrození. Ide o zbrane, a to práve tie „high-tech“.
Zbrojný priemysel alokovaný na Ukraine za čias Sovietskeho zväzu prestavoval až tridsať percent (!) celkovej sovietskej zbrojárskej kapacity. A bol z pohľadu studenej vojny a plánov ataku ZSSR smerom na západ umiestnený naozaj strategicky. Z vojenského aj z logistického hľadiska. Dosť ďaleko za predpokladanou frontovou líniou, ale dostatočne blízko, aby útočiace armády mohli byť zásobované novými zbraňami a náhradnými dielmi.
Na Ukrajine je do dnes 1840 podnikov a dodávateľov zbraní a komponentov pre ruskú armádu, ktoré zamestnávajú 2,7 milióna Ukrajincov. Ide aj o drobné podniky, dodávajúce jednoduché komponenty, ale aj o skutočné vysoko sofistikované zbrojné systémy.
Ukrajinský zbrojársky komplex tvoria dnes stovky laboratórií a závodov. A nejde o nejaké hračičky, ide o naozaj „cutting-edge“ výrobky. Treba spomenúť napríklad transportéry BTR-4, alebo lietadlá An-70, či radary a rakety vzduch-vzduch R-27, alebo letecké motory pre rôzne vojenské lietadlá, či vrtuľníky a elektronické alebo navigačné komponenty na najvyššej technickej úrovni.
Rusko je na Ukrajinskej zbrojárskej výrobe životne závislé. Podľa dostupných informácií napríklad 80 percent ruských jadrových hlavíc je namontovaných na raketových nosičoch vyrobených na Ukrajine. Celkový obrat ukrajinského zbrojného priemyslu s Ruskom je zhruba 1,5 miliardy USD ročne (2012).
Transformácia ruského zbrojného priemyslu tak, aby nebol závislý na dodávkach kľúčových komponentov z Ukrajiny by podľa ruských vojenských zdrojov bolo práve tých Putinových sto miliárd rubľov (asi 3 mld. USD). A to by sa muselo všetko stihnúť maximálne do roku 2018. Rusko si však nemôže dovoliť ani stratu know-how. A navyše, Rusko má v niektorých kľúčových ukrajinských štátnych zbrojných podnikoch dokonca majetkové práva. Tie vznikli zámenou štátnych akcií za ukrajinské podlžnosti za plyn.
Zhodou okolností, alebo ako strategický zámer sovietskych plánovačov, leží veľká časť ukrajinských zbrojných podnikov na východnej Ukrajine, v Donbase. Teda práve v „rebelských“ a separatistických oblastiach. Je teda na prvý pohľad jasné, o čo Rusku ide. Ide o oveľa viac, ako pri anexii Krymu, kde dôvodom bola iba čiernomorská základňa.
Putin teda stojí pred rozhodnutím medzi dvoma alternatívami. Buď dotlačí Porošenka „pustiť“ mu Donbas aj s fabrikami po dobrom (konečne aj USA „kúpili“ Aljašku od Rusov), alebo si ho vezme násilím a rozpúta tretiu svetovú vojnu, kým je čas. Doma mu to hravo prejde, veď propaganda pracuje už mnoho mesiacov na plné obrátky. Vonku kalkuluje s impotenciou európskej zahraničnej politiky a s Amerikou, ktorá bude radšej hájiť svoje záujmy na Blízkom východe proti extrémnym islamistom.
Zdroje a obrázky:
http://en.wikipedia.org/wiki/Ukrainian_Defense_Industry_(company)
http://carnegieendowment.org/2014/07/30/saving-ukraine-s-defense-industry
http://www.ibtimes.com/russian-defense-industry-feels-pinch-cut-ukraine-imports-1636592
http://gorshenin.eu/news/199_a_key_to_understanding_putins.html
http://www.globalsecurity.org/military/world/ukraine/industry.htm
