Priznám sa, trocha ma naštartoval komentár Martina Bútoru, v ktorom rozoberá „imperiálnu“ rétoriku zaznievajúcu čoraz častejšie z rôznych moskovských pozlátených sál. Bútorovi sa zdá, že sa onen „ruský medveď“ zobúdza, a že to všetko zrejme nie je bľabotanie zo sna. V tom s Bútorom súhlasím. Súhlasím aj s jeho pochybnosťou, či dokáže Západ na programové ruské „protizápadniarstvo“ reagovať.
No Bútorov článok ma priviedol aj prečítaniu si Putinovho príhovoru na aprílovom stretnutí Valdajského klubu. Musím konštatovať, že nech už tento prejav Putinovi písal ktokoľvek, je v ňom mnoho pravdy. Nájdete ju sami, stačí čítať empaticky a aspoň trocha poznať ruskú „náturu“.
Putin až mrazivo jasne konštatuje, že západný liberalizmus sa blíži ku stretu s duchovnou podstatou, ktorá mu dala kedysi jeho základné idey. Z pohľadu Ruska a jeho histórie (priznajme si, „slovanská duša“ bola aj nám historicky blízka) kladie konzumnej a globalizovanej spoločnosti jasné zrkadlo. Áno, má pravdu v tom, že nastáva doba, kedy je potrebné sa zamyslieť, čo je pre človeka dobré a čo v konečnom dôsledku demontuje jeho ľudskú dôstojnosť. Konečne, nebolo kedysi aj toto jedným zo základných smerov liberalizmu?
No Putin ide ďalej za ideu „sociálneho štátu“ (welfare state), ktorú vlastne liberalizmus stvoril. Ten sa stará o materiálne blaho občana. Putin vo svojom valdajskom prejave ide hlbšie. Dostáva sa až k duchovným koreňom Ruska. Tieto korene sú ale rovnaké pre celú „západnú“ civilizáciu. Sú totiž kresťanské.
Podľa Putina liberalizmus so svojimi hedonistickými konzumnými výstrelkami dosiahol svoje hranice. Podobne, ako multikulturalizmus „západného typu“. Áno, niekto by mohol povedať, že je to ako v bájke o líške a jej chuti na hrozno, že keď nedokáže ruskému národu poskytnúť západný blahobyt, tak ho treba vyhlásiť za zlý. Ale prečo by mal ľudí učiť na Coca Colu, keď v Rusku sa roky pije „kvas“? Prečo by mal ľud povzbudzovať k túžbe po Porsche, keď na ruské pláne je lepšia Niva? Ktosi povedal, že „šťastie človeka je úmerné uspokojeniu jeho túžob“.
Putin vo svojom valdajskom príhovore doslova hovorí: „Sú tu vonkajšie politické a morálne aspekty. Vidíme, ako väčšina euroatlantických krajín fakticky ide cestou odmietania svojich koreňov, vrátane kresťanských hodnôt, ktoré tvoria základ západnej civilizácie. Popierajú sa morálne zásady a akákoľvek tradičná identita: národné, kultúrne, náboženské, alebo dokonca pohlavné. Vykonáva sa politika, ktorá radí na rovnakú úroveň veľkú mnohodetnú rodinu a partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, vieru v Boha a vieru v Satana. Výstrelky politickej korektnosti idú tak ďaleko, že už sa vážne hovorí o registrácii strán, ktorých cieľom je podpora pedofílie. Ľudia v mnohých európskych krajinách sa boja alebo hanbia hovoriť o svojej náboženskej príslušnosti. Rušia sa a premenovávajú sviatky, aby hanblivo schovali podstatu týchto sviatkov – ich morálny základ. A tento model sa agresívne snažia vnútiť celému svetu. Som presvedčený, že to je priama cesta k degradácii a primitivizmu, k hlbokej demografickej a morálnej kríze.“
Veru, zvláštne znejú tieto slová z úst bývalého agenta KGB. No neplatí to takmer doslova aj pre nás? Nie je to presná diagnóza našej súčasnej spoločnosti? Nech už to zoberieme z ktoréhokoľvek pohľadu?
Kedysi sa hovorilo, „povedz mi, čo čítaš, a ja Ti poviem, kto si“. Dnes už ľudia viacej ako v knihách hľadajú informácie na internete. Svet sa predsa zmenil. Ale zmenili sa aj čitatelia. Nedávno som kdesi na webe postrehol, ktoré slová sa vkladajú v okolitých štátoch do internetových vyhľadávačov. Zdá sa, že častejšie ako správy zo športu, hľadáme na webe sex. A čím bizarnejší, tým lepšie. A v počítačových hrách, ktoré hráva nielen mládež, ale aj malé deti, steká krv po displeji ako paradajkový kečup. A tí odvážnejší si idú zastrieľať „naživo“, či už do Sýrie, alebo na Ukrajinu.
Áno, toto je obraz našej predstavy o tej správnej liberálnej spoločnosti. Toto je obraz nášho ega, ktoré bude radšej podporovať „mnohopísmenkových“ aktivistov a kydať na cirkev, ako by sa radšej pozrelo do zrkadla.
Putin má pravdu. Čelíme morálnemu rozkladu. A treba iba veriť, že ten „ruský medveď“ sa bude v prvom rade starať o svoj brloh a svoje blchy v kožuchu.
