V Moskve v súčasnosti najpopulárnejší vtip vôbec nie je vtipný: „Na budúci rok bude mať Putin, rubeľ a barel ropy niečo cez šesťdesiat tri.“ Vysvetlenie tohto vtipu je jednoduché. Putin oslávi šesťdesiate tretie narodeniny, Rusi zaplatia šesťdesiat tri rubľov za dolár a svet zasa iba šesťdesiat tri dolárov za barel ropy. Táto predpoveď je veľmi realistická a hovorí o tom, čomu budú jednoduchí Rusi čeliť.
Medzi ľuďmi, intelektuálmi a novinármi, ktorí by radi videli Putinov koniec, sa bežne predpokladá, že západné sankcie spôsobia rozvrat ekonomiky, ktorého dôsledkom bude „prevrat“ a zvrhnutie Putina. Na čele prevratu by mali stáť ruskí oligarchovia. Má to však háčik. Ruskí oligarchovia už nejestvujú.
Pred pätnástimi rokmi, v čase keď sa Putin dostal k moci, bolo Rusko skutočne oligarchiou a malá skupina spomedzi nich vyhrabala Putina kdesi z temnôt a ustanovila ho za vládcu. No čoskoro on ponúkol oligarchom ponuku, ktorá sa neodmieta: Buď odovzdáte všetku politickú moc a časť svojho bohatstva výmenou za pohodlie, bezpečnosť a trvalú prosperitu, alebo budete zbavení všetkej moci a majetkov.
A myslel to vážne. Príkladov je dosť. Či už mediálny magnát Vladimír Gusinsky, ktorý po odmietnutí nových pravidiel musel emigrovať v roku 2000, rovnako ako superoligarcha Boris Berezovský, ktorý ho čoskoro nasledoval. Keď napokon uväznili Michaila Chodorkovského, bol proces zničenia ruskej oligarchie ukončený.
Za tých jedenásť rokov od uväznenia Chodorkovského, skonsolidoval Putin systém do niečoho, čo politologička Karen Dawisha nazýva "kleptokratickým autoritarianizmom". Jeho základnou charakteristikou je všetko presahujúca korupcia, ktorá vytvára ruskú elitu – jediných bohatých ľudí. Niektorí z nich sa dostali aj do verejných funkcií, čo využili na zveľadenie svojho majetku, no museli splniť podmienku: zaplatiť za funkciu a vzdať sa mocenských ambícií.
Rezignovanie na akékoľvek nezávislé politické ambície sa stalo teda jedinou podmienkou, ako si udržať blahobyt a bezpečie. Keď miliardár Michail Prochorov iba veľmi jemne prostredníctvom jednej prokremeľskej populistickej strany skúšal, čo to urobí, bol drsno zrazený naspäť. V obave o svoje majetky sa znova zaradil do línie. V rámci jeho najnovšej demonštrácie politickej lojality Kremľu vyhodil malú nezávislú televíznu spoločnosť Dožď zo svojich štúdií.
Za tie všetky roky, čo bohatí Rusi pomáhali Putinovmu režimu, stali sa nielen súčasťou tohto skorumpovaného systému, ale stratili aj všetky schopnosti vytvoriť a uskutočniť akúkoľvek politickú agendu. Tí, ktorí predpovedajú hroziaci politický prevrat vedený oligarchami, ako nezávislými aktérmi schopnými vytvoriť koalíciu a takto chrániť svoje ekonomické záujmy, sú úplne mimo. Veď si predstavme, radšej jediná veľká pavučina plná pavúkov, ktorí pri páde ekonomiky budú všetci prinútení bojovať o holý život, ako keby sa sieť roztrhala a niektorí slabší jedinci by boli jednoducho vyhodení, ako sa to už stalo ruským priemyselníkom Vladimírovi Jevtušenkovi a Maximovi Nogotkovi, ktorí boli svojich spoločností pozbavení bohatším a mocnejším človekom. Avšak Putin, sediaci v strede tohto zložitého systému, ktorý za pätnásť rokov utkal, takýmto rizikám nečelí.
Ruské ekonomické problémy pravdepodobne spôsobia, že časť bohatej elity bude strádať a viacerí skončia v exile, alebo za mrežami, a ich majetok bude prerozdelený. A pre zvyšných 140 miliónov ruskej populácie ostanú zlé ekonomické správy iba zlými ekonomickými správami: Inflácia vymykajúca sa kontrole a skutočne každodenný nedostatok. Ale ani samokanibalizovaní bohatí, ani čerstvo zbedačení nebudú schopní postaviť sa Putinovej moci.
Tento i viac článkov Mashy Gessen v anglickom jazyku nájdete tu: http://topics.nytimes.com/top/reference/timestopics/people/g/masha_gessen/index.html
Foto v článku: NY Times/Associated Press
