Toto nie je žiaden katastrofický film, toto je realita desiatok ešte pred pár rokmi výstavných a moderných miest v Sýrii a Iraku, alebo aj v iných konfliktných zónach. Predstavte si, že nemôžete ísť do práce, ako ste boli zvyknutí a vykonávať svoju profesiu, na ktorú ste roky študovali, ale sa musíte prebíjať ruinami mesta hľadajúc kde zoženiete potraviny.
Predstavte si, že vaša žena a dcéry odrazu nesmú samé von, a keď, musia byť kompletne zahalené. A predstavte si, že akási svorka zbesilých náboženských fanatikov je vás schopná za živa upáliť, alebo v lepšom prípade odrezať hlavu, ak chcete z tohto mesta mŕtvol odísť.
Je úplne jedno, kto tieto mestá a krajiny zničil. Je úplne jedno, či boli zničené barbarským vyčíňaním spomenutých hrdlorezov, alebo náletmi stíhačiek tej, či onej krajiny. Šťastie mal ten, komu s podarilo včas odísť samému, alebo s rodinou. Šťastie mal ten, komu sa podarilo vybrať včas z banky hotovosť a ukryť ju niekde na cestu. Jednoduchí ľudia neriešia politiku. Im ide o život.
Jednoduchí ľudia, ktorí žili v civilizovaných oblastiach dnešných zón konfliktov, neriešili kto je šiíta, kto sunnita, kto žid a kto kresťan. Prípadne kto je neveriaci. Žili vedľa seba v rovnakých džínach a mikinách ako ľudia v Európe. A takto chcú žiť aj naďalej. No ich krajina je zničená. Jednoducho „vybývaná“.
Áno, možno povedať, že si tú krajinu zničili sami. Zničili si ju nárastom netolerancie a fundamentalizmu. A my, Európania, sme im ju pomohli zničiť tiež. Radikalizovanými džihádistami, dodávkami zbraní, nákupom ropy cez pokútne kanály, podivnou politikou a, áno, aj náletmi a chaotickou podporou rôznych strán konfliktu. No to na veci nič nemení, že pre obyčajného človeka sa v takejto krajine žiť nedá.
Podobne sa žiť nedá ani v masových utečeneckých táboroch. To je iba ilúzia a chiméra. Kto môže, ide odtiaľ preč. Túžba po živote a po lepšom živote je silnejšia ako strach pred smrťou na mori. Kto môže a vládze ide. Krajina, odkiaľ prišiel je „vybývaná“. Niet sa kam vrátiť.
Chcú ísť tam, odkiaľ tie džínsy a mikiny prišli... Do Európy.
