Pred nedávno som čítal reportáž o tom, ako to vlastne je s tými migrantmi, či už z Afriky, Blízkeho východu, alebo z Afganistanu. Platia prevádzačom obrovské peniaze a často ich na rôznych záberoch vidíme v kvalitnom oblečení a so smartfónmi v rukách. Iba málokedy vidno na záberoch nejaké dieťa, alebo nebodaj rodinu. Možno je to iba dojem, ale zdá sa, že obrovská väčšina týchto prišelcov sú mladí muži. A je ich mnoho, státisíce. A toto je iba prvá vlna.
Skutoční utečenci zväčša nedoputujú až sem. Zastavia sa v prvej bezpečnejšej krajine naďaleko hraníc ich pôvodnej vlasti. A tak vyvstáva otázka, čo títo mladí muži, ktorých vyplavuje stredozemné more na nafukovacích člnoch a všakovakých bárkach, chcú tu v Európe? Veď nevedia jazyk, nepoznajú tunajšie zvyklosti a už vôbec nemienia podriadiť sa dobrovoľne nejakým miestnym zákonom. No je ich mnoho, že si s nimi pomaly nedá rady ani polícia.
Búria sa v táboroch, dobýjajú sa do kamiónov, nocujú v podchodoch a parkoch. Čo vlastne očakávajú? Že sa im poskladáme na život, aký vidia na displejoch svojich smartfónov? Že im dáme jesť a piť a strechu nad hlavu? Áno. Presne to. A keď im to neposkytneme, zoberú si to. A zoberú si aj naše ženy, dobrovoľne, či nedobrovoľne. Veď keď máme právo na život v blahobyte my, majú ho aj oni. Bez rozdielu.
Už teraz sú ich v Európe státisíce. A keď sa ich čoskoro pohne ďalších niekoľko desiatok miliónov Európa skončila. Teda skončila taká, akú ju poznáme dnes. Dobre si zapamätajme, ako ešte dnes vyzerajú naše mestá, parky, vidiek. Za pár rokov to bude iné. A nemôžeme s tým nič urobiť.
Migranti sú totiž tiež ľudské bytosti. Nemôžeme ich nahnať do drôteného oplotenia, ani zabíjať na mori. Musíme sa s touto situáciou vyrovnať. A pripraviť sa na to, že Európa bude moslimská a čokoládová. Niet inej možnosti.
