„Zaklínač hadú“ je veľmi úspešný človek. Nebýva však majiteľom firmy, ale najčastejšie manažérom na strednej a vyššej úrovni. „Zaklínačov hadú“ nájdeme pravideľne aj v politike. Alebo v štátnej správe. Tam sa im však až tak nedarí, pretože stabilita nie je ich najoceňovanejšou vlastnosťou.
„Zaklínač hadú“ je narcis. Avšak narcis inteligentný a rafinovaný, ktorý predstieranou empatiou získava nielen ľudí, ale aj informácie. On však tým informáciám ani nemusí rozumieť. Jemu postačuje, aby si zapamätal, ktoré slovné spojenia a frázy sa používajú v akých situáciách. Pre neho sa každá čo i len trocha odbornejšie ladená situácia stáva počítačovou hrou. No tým počítačom, ktorý kontextuálne hľadá vhodné repliky, je on sám.
„Zaklínač hadú“ je schopný na ekonomickej porade zanietene hovoriť o EBITDA, pričom nemusí mať ani šajn o úrokoch, daniach a odpisoch, múdro sa zapojí do rozhovoru s informatikmi o DMZ, pričom firewall pokladá za protipožiarne dvere a personalistom káže o KPI nevediac, že ide o výkonnostné ukazovatele. Najkrajšie na tom všetkom ale je, že ani ten ekonóm, ani informatik, ba ani personalista nepostrehne, že „zaklínač hadú“ vlastne iba blufuje.
„Zaklínač hadú“ nikdy sám nepodniká. Je si vedomý, že na to nemá a že by iste skrachoval. V podnikaní totiž naučené frázy, bez poznania podstaty, sú dobré iba pre obchodníkov najnižšieho ranku. A to je pre „zaklínača hadú“ málo. „Zaklínač hadú“ sa ale tiež nikdy nestane top manažérom, nech by mu takúto pozíciu aj sto krát ponúkali. Vie, že aj keď by ho tak skoro neprekukli, firma by pod jeho riadením išla dole. A za to predsa on nemôže prevziať zodpovednosť. On vlastne nepreberá zodpovednosť za nič.
„Zaklínač hadú“ včas vycíti, kedy sa naplnil vo firme jeho čas. Je to vtedy, keď je dostatočne známy a slávny na to, aby jeho nadriadení od neho mohli začať požadovať tomu adekvátne výsledky. Vtedy nonšalantne firmu opustí a ide „na lepšie“. Nemá problém, pretože jeho CV je plné zamestnávateľov zvučných mien a dobre znejúcich pozícií a iba máloktorý personalista dokáže narcisa na pohovore odhaliť. Nie to ešte „zaklínača hadú“. Konečne, on vlastne ani nepotrebuje absolvovať nejaký pohovor.
„Zaklínač hadú“ má množstvo známych a stovky kontaktov. Keď pred ním náhodou vyslovíte nejaké meno, ihneď si spomenie, na ktorom kongrese v Dubaji, alebo v Tokiu ho stretol. Jeho známi sú schopní obetovať pre neho aj skúsených odborníkov, len aby on mohol nastúpiť.
„Zaklínač hadú“ však raz zistí, že jeho zbierka firiem v jeho CV dosiahla dostatočnú veľkosť, alebo, že už nie je v krajine dostatočne dôležitá spoločnosť, v ktorej ešte nebol. A vtedy vstúpi do tej najsprávnejšej strany. A kolotoč môže pokračovať. Strán máme na Slovensku dosť.
