Z pohľadu cirkvi je jedno aj druhé kontraproduktívne. Teda nielen Bezákovo odvolanie samotné a jeho vtedajšie mediálne výstupy , ale rovnako aj vtedajšia pštrosia politika KBS a dnešný Zvolenského plač a reči o facke. Obidvaja protagonisti tejto kauzy sú si v však v jednom podobní. Vo veľkosti svojho ega.
Zvolenského osobne nepoznám a Bezáka som stretol iba letmo. Preto môžem povedať len svoje dojmy z ich správania na verejnosti. Zvolenský ma doteraz až tak príliš nezaujímal. Akoby bol uzavretý do seba a svojho úradovania. Akoby okrem série lekcií v bratislavskej katedrále verejne neexistoval. Ambiciózny cirkevný kariérny úradník, ktorému ku vlastnému vrcholu chýba už iba kardinálsky klobúk. Jednoducho administrátor, ako sa sám nazval. No za touto maskou pokory cítiť rozbujnelé ego. Konečne, aj farizeji, ostentatívne predvádzajúci svoju zbožnosť na nárožiach, boli rovnakí.
Bezáka som vídaval, keď kedysi mával bohoslužby v redemptoristickom kostole v Bratislave. Ľudovo zvaného „U Cyrilka“. Skvostom boli jeho detské omše, kde namiesto čítania evanjelia nechal daný príbeh hrať deťom ako akési divadlo. Iste, zámer dobrý, ale značne neštandardný. Neskôr, po určitej osobnej negatívnej skúsenosti s ním, mi vyfučal z hlavy. Až sa zrazu objavil v mitre a začal robiť „poriadky“ v Trnave. Na spôsob onoho divadielka vrátane rôznych „hríbovských“ skečov.
Povieme si, ľudový kňaz a ľudový arcibiskup. Pravdou je, že jeho charizma je o dve nuly väčšia ako charizma Zvolenského. Pravdou určite je aj to, že väčšina sťažností proti nemu boli umelo nafúknuté banality. Pravdou ale je aj to, že sa po svojom odvolaní metal ako malý chlapec, ktorý chce okamžite zmrzlinu, aj keď by si mal radšej liečiť zapálené hrdlo.
Mnohí považujú Zvolenského za predstaviteľa skostnatenej starej školy a Bezáka za svetlo na konci tunela slovenskej cirkevnej liberalizácie. Jedni aj druhí sa mýlia. Za všetkým je ego.
A tak, ako neverím v úprimnosť Zvolenského plaču, tak neverím, že si Bezák pred audienciou tú napodobeninu pápežovho biskupského kríža vo vatikánskych suveníroch nekúpil zámerne.
Foto: hnonline.sk, domquovadis.sk, leafletonline.com
