Prvý krát som Bezákove účinkovanie videl, keď som kedysi náhodou zablúdil do bratislavského „Céčka", kde práve slúžil detskú omšu. Páter Róbert s miništrantmi a ďalšími deťmi namiesto kázne inscenoval stať z evanjelia, v ktorej Ježiš upokojil búrku na jazere. Rozbúrené vlny zabezpečovali miništranti usilovne mávajúci akousi plachtou, šťastie, že nezhodili nejaký svietnik. Deťom sa to veľmi páčilo. O čosi neskôr, keď páter Róbert zastupoval „U Trojičky", skúsili sme ho s mojou nastávajúcou požiadať, či by nezobral „bokovku" a nás nezosobášil, pretože všetci farári mali program na nejaký ten mesiac dopredu „vybukovaný" a my sme nechceli, aby nás to dovtedy prešlo. Páter Róbert však odmietol. Nie, že by čas nemal, ale nechcel liezť „kompetenčne príslušným" do kapusty. Vtedy bol ešte hierarchii poslušný.
Mal som teda z Bezáka tak trocha rozporuplné pocity a prekvapilo ma, keď sa stal arcibiskupom. Zdalo sa mi vtedy, že by bol rád akýmsi „slovenským Halíkom". Myslím si ale, že napriek podobným vonkajším prejavom, ktoré im obom vyčítajú, sú Bezák a Halík úplne odlišní. Halík si toho vo svojom živote odskákal podstatne viac. Ako tajne vysvätený konvertita, ako „odídený" z teologickej fakulty, či „ohováraný" hierarchiou za jeho postoj „čelom k masám". Bezákova „kariéra" je z tohto pohľadu „prechádzka ružovým sadom". Samozrejme, až na ten jej koniec.
Priznám sa, aj ja som zažil, že mi môj nadriadený oznámil, že zajtra končím. A to som bol na špičkovom poste v medzinárodnej firme. Je jedno, či sa firma rozhodla z nejakých „krízových" dôvodov, alebo, že som jednoducho mojím „aktivizmom" nepasoval a narúšal pokojné vody „staromanažmentu". A priznám sa, že som sa v kancelárii jedného generálneho riaditeľa pri takej príležitosti psychicky zrútil. Nedokázal som vtedy pochopiť prečo. Chcel som firme iba to najlepšie. A to bola chyba. Veci sa nedajú lámať na kolene. Všetko má svoj čas. O to viac, keď človek vedie nie firmu, ale diecézu.
Prečo je teda Bezák taký aký je a prečo, dokelu, teraz radšej nie je ticho a nehľadá si nejaké „úradnícke miestečko" v nejakej rímskej kongregácii? Veď vie toho dosť, aby bol dôvod nejako ho sofistikovane umlčať. Nie iba formálnym zákazom nekomunikovať s médiami. Prečo je stále taký „aktivista"?
Odpoveď na túto otázku možno dá pohľad na činnosť a charizmu rehole Redemptoristov, z ktorej Bezák pochádza. Keď sa pozriete na fotky na ich stránke, poviete si, že vyzerajú ako nejaká „partia po šichte". Jednoduchí chlapi, jeden v pulóvri, druhý v košeli, možno sa nájde aj jeden-dvaja v „koláriku". A k tomu rifle. Proste „po bezákovsky". A keď si trocha poklikáte, zistíte, že jedným z ich hlavných poslaní sú misie. Ľudové misie. A Bezák ostal takýmto ľudovým misionárom aj na arcibiskubskom stolci, aj na skladacej stoličke na Pohode. Nezmenila ho ani mitra ani barla.
Bezák si ale dnes koleduje „o prúser". Svojou tvrdohlavosťou a misionárskou zanovitosťou. Ešteže je to dosť mocný chlap. Keď bude zle, určite dokáže aj maltu podávať.
Čítajte viac: http://www.getsemany.cz/node/2982
