„A šecky pjekné pjesničky sme jej zaspívali...“ Toto je odpočutá veta z rozhovoru o tom, ako bolo na akejsi mariánskej púti. Zaspievali sa pesničky, zjedli sa lepeňáky, odmodlilo sa pár ružencov a chlapi si dali nejaké to pivko u stánku. A išlo sa domov. Ľud to má rád a putuje na známe aj menej známe pútnické miesta. Je to akýsi náboženský folklór. A teraz príde pápež a posmešne sa vyjadruje o „Panence Márii". Že vraj to nie je nijaká „vedúca telegrafného úradu“.
Zabudnime teraz na komerčný efekt takýchto náboženských podujatí, ba aj na rôzne viac či menej „zázračné“ uzdravenia na pútnických miestach. Pozrime sa skôr na zjavenie ako také a prečo sa cirkev tak úporne bráni uznať ich pravosť a autenticitu. Ba dokonca je schopná považovať človeka, ktorý tvrdí, že má nejaký kontakt s „nebeskými bytosťami“ za posadnutého diablom, alebo v lepšom prípade za duševne chorého. Cirkev totiž má svoje učenie uzavreté a nedovolí nič nové do neho vkladať. Tvrdí, že ide o „zjavenú pravdu“ a že éra zjavovania tejto pravdy skončila po smrti pôvodných apoštolov. Plus Pavla, samozrejme. Nedovolí teda, aby rôzne „posolstvá“ z rôznych kútov sveta kde sa údajne zjavila Panna Mária, dopĺňali či modifikovali štandardné učenie.
Na druhej strane to s tým kontaktom s „nebeskými bytosťami“ nemusí byť tak celkom nepravda. Nie, skeptici nesmejte sa. Autor nepatrí ani na Prednú horu, ani do Cajly. Tí, čo majú aspoň semester z fyziky vedia, že náš svet nie je len trojrozmerný priestor, v ktorom plynie čas. Zvykne sa to nazývať aj štvorrozmerný priestoročas. Tento priestoročas je ale súčasťou čohosi väčšieho, čohosi, čo nás a naše vnímanie, vrátane skonštruovaných vedeckých priestorov presahuje. Kozmológovia hľadajú rôzne modely vesmíru, ktoré stavajú na priestoroch s podstatne vyšším počtom rozmerov, ktoré sa navyše rôzne zbaľujú a rozbaľujú, podľa toho o akú teóriu ide. Tam ale, do tohto sveta za zrkadlom, priamo nikdy nenazrieme.
Vec ale nie je taká stratená, ako by sa zdalo. Existuje mnoho dôkazov nepriamych, ktoré tú ktorú teóriu potvrdzujú, či vyvracajú. A nie len vedci poznajú nepriame potvrdenia tohto nadsystému. Už dávni východní guruovia hovorili o „kronike Akáša“ a moderní psychológovia o „kolektívnom nevedomí“. Cirkev zasa hovorí už tisícročia o „kráľovstve nebeskom“. Ba dokonca v Biblii stojí: „Kráľovstvo nebeské je vo vás...“ A všetci spoločne pripúšťajú, že do tohto sveta „za zrkadlom“ sa nazrieť dá.
Ako je to teda s tými „zjaveniami“? Uvedomme si, že ak sme súčasťou mnohorozmerného vesmíru, tak tento, napriek našej fyzickej časopriestorovej obmedzenosti, na nás pôsobí. A to neustále, inak by sme neboli jeho súčasťou. Problémom však je, že ak sa aj ku nám dostane nejaká informácia z „tam odtiaľ“, dokážeme ju spracovať a interpretovať zasa jedine prostriedkami kompatibilnými s naším svetom. A navyše, táto interpretácia je výsostne poplatná nášmu mentálnemu nastaveniu, ktoré je dané trebárs výchovou, tradíciou, vzdelaním, či sociálnym začlenením. A potom sa môže stať, že tú istú informáciu považuje hlboko veriaci človek za „posolstvo Panny Márie“, ufológ za posolstvo mimozemšťanov a skeptik za informácie z hĺbky nášho mozgového počítača. Jednoducho každý má svoj „prekladový slovník“.
Cirkev takéto „zjavenia“ zakázať nedokáže. Trvá ale na tom, že ide o „zjavenia súkromné“. Katolícky katechizmus o nich hovorí: „...Ich úlohou nie je „zlepšovať“ či „dopĺňať“ Kristovo definitívne Zjavenie, ale pomáhať, aby sa ono plnšie žilo v istom dejinnom období. Zmysel veriacich vie pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi rozlíšiť a prijať, čo je v týchto zjaveniach autentickou výzvou Krista alebo jeho svätých pre Cirkev. Kresťanská viera nemôže prijať „zjavenia“, ktoré si nárokujú prevýšiť alebo opraviť Zjavenie, ktorého zavŕšením je Kristus...“
A tu sme pri koreni veci. Darmo majú rôzni vizionári trebárs denne kontakt napríklad s Pannou Máriou, za doplnok k učeniu cirkvi sa tieto posolstvá pridať nedajú. Jedine po dlhom, dlhom skúmaní rôznymi komisiami. Aj zjavenia v Medžugorí sú takto skúmané. No výsledok bude istotne nulový. Oni totiž tie desiatky medžugorských posolstiev sú takmer akoby „cez kopirák“.
Menej je niekedy viac. A Panenka Mária nie je „šéfkou telegrafného úradu“.
