Kresťanská cirkev vznikla zopár rokov po smrti potulného kazateľa menom Ježiš. Jedni ho považujú za spasiteľa, iní za syna diablovho, iní za jedného z prorokov. Podľa svojho vierovyznania. A tí, ktorí o sebe tvrdia, že v nič neveria, poväčšine aspoň pripúšťajú jeho historickú existenciu. Odhliadnuc od teologických zdôvodnení je nutné konštatovať, že tento človek spôsobil prelom vo vývoji civilizácie. Bez jeho učenia by sa svet vyvíjal úplne odlišne.
Dávid Klinghoffer vo svojej knihe „Prečo židia zavrhli Ježiša“ tvrdí, že to, že Ježiš bol potupne popravený zmenilo svet. Ak by sa to nestalo, je dosť pravdepodobné, že Ježišova skupina by zanikla spolu s ostatnými židovskými sektami spolu so zánikom chrámu a Pavol by pravdepodobne nemal vo vtedajšom civilizovanom svete čo šíriť. Európu by napríklad ovládla určitá forma islamu a všetko by bolo inak.
Niekto za tým vidí zhodu okolností, iný zásah Prozreteľnosti. V čom však bolo učenie Ježiša pre ľudí vo vtedajšej Palestíne zaujímavé? Veď on sám tvrdil, že „neprišiel zákon zmeniť“ a sám dodržiaval židovské rituály. Vykladal v synagógach tóru a vysvetľoval prorokov. Podstatné boli dve veci: hovoril k ľuďom ich jazykom a svoje učenie dokladal činmi. Hovoril však aj o takých veciach, ktoré dovtedy boli určené iba pre zasvätených členov vtedajšej židovskej teokracie. Povedané rečou dneška „vyzrádzal know-how“.
Prešlo pár storočí a vznikol nový establišment. A „know-how“ sa znova zahalilo do nezrozumiteľného jazyka, tentoraz latinského, ktorému rozumeli iba vyškolení špecialisti – kňazi. Mám za to, že väčšina z nich síce dokázala v latinčine viesť liturgiu, ale podstatu pôvodného Ježišovho učenia asi nepochopili.
Jazyk však bol najpodstatnejší. Ten je nositeľom informácie. Keď sa do toho zamiešala politika, výsledkom bolo vyslanie slovanských apoštolov na naše územie. Sväté texty sa opäť priblížili ľudu a zamýšľať sa nad ich podstatou mohli opäť aj nepreškolení ľudia. Keby tomu bolo inak, možnože by dnes bola u nás úradným jazykom nemčina.
Ak by dnešné reklamné spoty boli povinne v latinčine, tržby spoločností by nepotiahli. Máme ale „fejsbúk“, „noutbúk“, „míting“ a „brífing“, „kolu“, „biznis klás“ a „funfón“. Namiesto večerného čítania často jedinej knihy v dome - Biblie, konzumujeme nemenej zaujímavé story v „panelákoch“, poprípade „gúglime“ šteklivé obrázky. No a mládež už nekecá po omši pred kostolom, ale na „pokece“, či „skajpe“. Žijeme v dobe, kedy čo nie je na webe, to neexistuje a prestali sme rozumieť kvetnatej metaforickej reči kňazov, aj keď čítajú z kníh v slovenčine.
Biblia je medzinárodne štandardizovaný text, ktorého pravosť a nemennosť stráži príslušná kongregácia v „centrále“. Stráži toto dedičstvo staré stáročia pred svojvoľnými zmenami a neželanými zásahmi. To je napokon dobre. Tento text totiž aj po dvetisíc rokoch nesie hlboký odkaz a informáciu zakódovanú do hĺbok viacerých vrstiev. Podobne aj to „smiešne“ kývanie rukami kňaza za oltárom a iné „podivné“ rituály majú svoj obsah aj keď mu dnes rozumie málokto. Dnešný človek radšej porozumie čakrám, aurám, inkarnáciám a rôznym „vibráciám energií“.
Cirkev sa dostáva do zapeklitej situácie. Kŕčovite sa snaží udržať tradíciu, vrátane zimnej čiapky svojho najvyššieho predstaviteľa, a na strane druhej si zúfalo uvedomuje, že jej reči „prostý ľud“ prestáva rozumieť. Prestáva rozumieť aj dávnym pravidlám, ktoré kedysi vraj taktiež v reči ľudu vytesal do kamenných tabúľ jeden egyptský rebel.
Cirkev vie, že tie úspechy, ktoré má v krajinách s menšou penetráciou širokopásmového internetu a pitnej vody na obyvateľa, v takzvaných vyspelých západných krajinách nezopakuje. Západnému človeku totiž, akoby nemá čo dať. Naopak, berie. Berie mu slobodu, berie mu čas, berie mu peniaze. Berie slobodu ženám, ktoré nechcú dieťa, berie slobodu mladým, ktorí sa nechcú viazať na svojho partnera, pozerá cez prsty na štvorpercentnú minoritu, núti človeka zabíjať čas na „nezmyselných“ bohoslužbách a platiť či už priame, alebo nepriame cirkevné dane. No a navyše vyberá do „zvončeka“ a kryje sexuálne „škandály“ svojich zamestnancov. Proste pre moderného človeka cirkev už nie je „sexy“.
Cirkev totiž nedokáže a ani nemôže komunikovať svoje „benefity“ dnešnému človeku. Nemôže, tak ako kedysi Cyril s Metodom, svoje učenie jednoducho preložiť do súčasného jazyka. Aj keby sa to lingvisticky dalo, dnešný svet je už tak odtrhnutý od svojej duchovnej podstaty, že by nepochopil. Dnešný človek si musí všetko zracionalizovať.
Boha však zracionalizovať nejde.
foto: (C) Tibor Javor http://www.fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
