“Poslali ho do Tarzu a cirkev mala pokoj.” Jedna zo záverečných viet čítania zo Skutkov apoštolských minulú nedeľu. Bola reč o Pavlovi z Tarzu. Takto reagovala prvá cirkev na inovátorské snahy samozvaného učeníka. Historickým paradoxom však zostáva, že bol to práve Pavol z Tarzu, ktorý položil základy najväčšej cirkevnej komunite sveta. Ponúkol totiž ľuďom čosi nové. Čosi “živočíšne lepšie”, niečo, čo bolo “more sexy”. Nádej.
Dnes už cirkev o nádeji ani nehovorí. Zdá sa, akoby jej hlavnou agendou sa stal sex. Sex a všetko čo s touto témou súvisí – od potratov, cez kondómy až po mnohodetné rodiny. Kvôli tejto agende sa rozpadajú vlády a vedú vojny nielen na internetových fórach, a aby sme nekrivdili rímskym katolíkom – v moslimských krajinách je to ešte horšie. Prečo? Prečo sa jeden z najprirodzenejších pudov človeka stal témou číslo jeden na titulkách bulvárnych plátkov a často zatieňuje aj ústredné motívy mnohých serióznych posolstiev cirkvi? Je to pochopiteľné?
Kresťanské cirkvi utvárali počas tisícročí morálne a etické štandardy západnej civilizácie. V procese globalizácie, ktorá sa vlastne začala Kolumbom, v podstate štandardy civilizácie celosvetovej. Prakticky všetky princípy, ktoré hlásala, boli ľudstvom prijaté. Až na princípy spojené so sexualitou. Tu sú na jednej strane infiltrované názory iných kultúrnych spoločenstiev, kde sa na sexualitu pozerá inak, a na strane druhej liberálna urbánna spoločnosť preberá aj vplyvy pochádzajúce z ghet a slumov.
Dnešné správanie človeka navyše ovplyvňuje aj marketing a reklama, ktorá najefektívnejšie funguje, ak využíva nevedomé vzorce správania. Nejedná sa len vyslovene o sexistickú reklamu – napriklad známe polonahé dievčatá na reklamných plagátoch pneumatikárskych firiem. Aj obyčajná reklama na čaj - pekná mladá manželka a pekné detičky v pohode domova – využíva podtón sexu. Je to v podstate čistá manipulácia, a keby žil Origénes v dnešnej dobe, tak by mu jeho sebakastrácia aj tak nepomohla. Vzorce správania sú v podvedomí, ktoré je testosterónom ovplyvnené iba čiastkovo. Tu platia iné procesy.
Prečo ma teda irituje "sexuálna agenda" cirkvi? Pretože je cielená na následok. Je cielená na "vymietanie diabla" a nie na prevenciu. Je to totiž jednoduchšie. Je jednoduchšie a efektnejšie hlásať pravdy - sice pravdivé, ale neprijaté. Neprijaté na racionálnej úrovni, pretože nás podvedomie zablokuje. A pritom predsa práve duchovné náuky by mala byť hlavná doména cirkvi.
Cirkev má nepochybne celý arzenál technológii na zmenu podvedomých vzorcov správania. Technológií - povedzme to obrazne – ako podvedomie preprogramovať. To sa však nedá násilím, ibaže by sme použili sektárske metódy. Tu je potrebné ponúknuť niečo nové a "živočíšne" lepšie. Totiž sex - kto by nevedel - je živočíšny pud, slúžiaci na udržanie rodu. Má ho všetko živé, čo sa rozmnožuje pohlavne, od rastlín po človeka. Všetko stvorenstvo. Iný priklad. Živočíšnym vnemom je aj chuť. A ani taká mocná firma ako je Coca Cola svojho času neuspela, napriek miliardám daným do reklamy, s novou chuťou Diet Coke.
Cirkev by teda mala - namiesto mediálnych debát a rôznych stretnutí mnohodetných rodín - ponúknuť niečo na báze duchovných technológií. Niečo ale, čo by bolo "more sexy" ako sex. Je treba formovať predsa ponajprv "vnútro" človeka. Toto vnútro potom bude reálne skutky samoregulovať a debaty o potratoch stratia zmysel. Takto funguje vzťah podvedomia a vedomia.
Čo ale ponúknuť? Stredoveké motívy nefungujú a cirkevnému žargónu rozumejú iba svetlé vynimky. A čo ponúknuť "šedej zóne" (Halík) a čo tým "vonku"? Kardinálna otázka. Odpoveď na ňu by bola cennejšia ako hovoriť kondómoch.
Je to strategická otázka hodná Pavla z Tarzu. Avšak bola by jeho odpoveď prijatá? Veď: "Poslali ho do Tarzu a cirkev mala pokoj..."
foto (C) Tibor Javor
