Nám, „baranom" či „ovečkám" cirkevného stáda ale napriek tomu vŕta hlavou, prečo. Hierarchia neinformuje, má na to právo. Rovnako, ako má napríklad taký arcibiskup určité práva a kompetencie vo svojej diecéze. A tak isto má určité kompetencie dané zamestnávateľom každý firemný manažér. Čim je na vyššom poste, tým sú tie kompetencie vyššie. Tým má na druhej strane na svojich pleciach viac zodpovednosti.
Vo firmách je jasné, že firemnú stratégiu určuje vlastník, ktorého najmä zaujíma ako firma prosperuje. Hospodárske výsledky sa obvykle dozvie z účtovných výkazov, pričom do výstupov kontrolingu spadajú aj údaje personálne.
V dobre bežiacej firme sú manažéri na všetkých postoch cenení a pokiaľ niekto neurobí vyslovený „prúser", je žiadúca ich stabilita. Sú to oni, ktorí motivujú a riadia podriadených a dokážu z nich v prospech firmy a jej majiteľa „vyžmýkať" maximum. Keď sa ale podniku nedarí, sú oni tí prví, ktorí sú volaní na zodpovednosť a často musia firmu opustiť.
V nadnárodných firmách je ale jedno pravidlo. Od určitej hierarchickej úrovne manažéri rotujú. Sú posúvaní z krajiny do krajiny a v žiadnej nepobudnú dlhšie ako pár rokov. Zbierajú cenné skúsenosti z mnohých prostredí a snažia sa „best practise" z iných regiónov uplatniť tam, kde to nie je až také ružové. Okrem toho sa takouto rotáciou snažia spoločnosti aj z manažérov vyžmýkať maximum a zabrániť ich prílišným lokálnym väzbám.
Zaujímavé ale je, že na Slovensku takáto prax nie je až taká známa, tu sa preferuje, keď má manažér „vybudované kontakty", čo je eufemizmom pre korupčné a rodinkárske správanie. Najhoršie to však je v silových zložkách, veď vieme o prípadoch prerastania podsvetia do polície. No a potom je to podobne „zlé" aj v cirkvi.
Áno v cirkvi, kde sú často krát farári priam zabetónovaní roky v jednej farnosti, kde majú svoje väzby od miestnej honorácie až po „ochotné" gazdiné variace mu obedy na fare.
A práve tu šliapol Bezák mnohým na otlak. Celkom iste. Po nástupe do svojej funkcie „prerotoval" až osemdesiat percent farárov v diecéze, ustanovil nových dekanov a dal výrazný priestor mladým kňazom. O tom, že „preoral" aj aparát arcibiskupstva a pár ľudí aj odtiaľ vyhodil ani už netreba hovoriť. S maximálne dobrým úmyslom a nebývalou otvorenosťou sa snažil vyvetrať zatuchlinu zo sakristií a fár a prinútiť kňazov sa znova aktivizovať v nových podmienkach, ľudovo povedané „zodvihnúť konečne zadok".
Nemám žiadne „interné údaje", moju úvahu píšem na základe verejne dostupných informácií, súc si vedomý špekulatívneho charakteru. Ale radšej špekulovať, ako naše provinciálne kauzy spájať nejakou konšpiráciou. Nasledujúce myšlienky berte teda s rezervou.
Čo sa asi následne stalo. Mnohí kňazi diecézy boli nahnevaní, aj keď to oficiálne nedali najavo. Štrajkovať sa v cirkvi nedá, odbory tam nepracujú, a sabotovať krsty a sobáše? Veď by ich veriaci udupali. Mám za to, že sa tu začalo „spisovateľské" obdobie a či už z pera farárov, alebo „lojálnych ovečiek" vzišlo mnoho sťažností smerovaných kade tade.
Z vlastnej skúsenosti viem, že tomu tak býva. Zažil som najmenej troch farárov, ktorí boli preložení napríklad na základe „koordinovanej" aktivity miestnych „ružencových babiek", pričom uvádzané dôvody boli úplne vykonštruované a absurdné. Niekedy to bolo to, že údajne farár príliš píjava s miestnymi poľovníkmi, že so svojím synovcom bohoslovcom, ktorý k nemu chodieva na faru na prázdniny, určite súloží, alebo že rozpráva pri kázni vtipy.
Takže si viem predstaviť, že sa na kongregácii pre klérus v Ríme zišlo pár desiatok listov takéhoto charakteru. Či už to bola akcia koordinovaná, či to bola iba „zhoda okolností", alebo tomu celému aj niekto z vnútra rímskej kúrie pomohol, nerozlúšti ani inkvizítor. Faktom však je, že táto kongregácia vyslala vizitáciu, aby zistila, čo sa vlastne deje.
A zistila, že sa toho udialo naozaj veľa, zistila, že naozaj bola personálne celá diecéza poprehadzovaná a že príslušné „štruktúry a nitky" boli narušené. Proste „chaos totálos", a „neľudské správanie" k preloženým kňazom, ktorí zrazu stratili svoje „gazdiné" a „patrónov". A možno že bolo narušené ešte o čosi viac, o čom ale oná vizitácia ani nemusela vedieť. Správa bola jasná: Bezák tu urobil poriadny vietor.
Bezák urobil vietor, ale všetko v rámci svojich kompetencií a v dobrej viere. To sa ale v nadnárodnej spoločnosti nenosí. Lokálny manažér musí zastávať záujmy majiteľov, aj keby objektívne viedli napríklad k vytunelovaniu firmy namiesto k jej rozvoju. Dokonca manažéri na nižších úrovniach nie sú kompletne informovaní o cieľoch centrály. Musia ale plniť direktívy. Keď sa priečia, firma sa s nimi rozlúči, v lepšom prípade aj so „zlatým padákom".
Záujem centrály je však možné niekedy aj vycítiť. Potom sa ale dotyčný manažér musí včas a sám rozhodnúť, či v takej atmosfére chce pracovať, či sa záujmy centra nepriečia jeho svedomiu. Ak zostane, musí zostať aj lojálny.
V prípade Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá sa zmieta v problémoch, bol cieľ jasne vypovedaný priam jej najvyššou hlavou: „Klein, aber fein..." Tým súčasný pápež povedal, že radšej obetuje „popularitu" cirkvi a radšej stratí množstvo veriacich a sympatizantov, akoby mal čosi reformovať. Alebo, že by nechcel stratiť aj čosi iné?
Takže byť na jeho mieste, tiež by som Bezáka vyhodil. Nepasoval by mi „do konceptu".
P.S. Táto moja úvaha je irónia a nadsádzka, ale iste nie je ďaleko od pravdy...
