Nemusíme sa vracať do antiky, kde Amazonky úspešne pobíjali nenávidené opačné pohlavie, ani študovať Staré pověsti české, podľa ktorých podobnú partiu poznali aj v českej kotline. Obzrime sa trocha do minulosti nie príliš dávnej. Do minulosti totalitnej.
Totalitou, ktorá je nám stále akosi blízka, bol komunizmus. Ten postavil teóriu o rodine „z hlavy na nohu“ a v podstate rodinu zrušil. V sovietskom Rusku bolo štandardné manželstvo nepotrebné, potraty úplne povolené a nejakej sexuálnej morálke nebolo možné vôbec hovoriť. Často sa žilo v skupinách a striedanie partnerov bolo priam žiadúce. Žena mohla rozhodovať o svojom tele ako chcela. A keď sa predsa len rozhodla dieťa porodiť, vtedy sa štát postaral. Jasle, škôlky, štátna starostlivosť. No a keď veľmi chcela, boli tu prestávky na dojčenie. Žene nič nebránilo v rozvoju jej kariéry. Akej však?
Kariéry ženy traktoristky, ženy žeriavničky, robotníčky, či policajtky. Žena sa stala lacnou pracovnou silou pri budovaní svetlých zajtrajškov. Čoskoro však si komunisti uvedomili, že s rozkladom klasickej rodiny nastáva rozklad štátu a Stalin potraty zasa zakázal a pokúsil sa vrátiť rodinu do normálu. Pár rokov, kým sa demografická krivka neotočila, to aj vydržalo.
Zdá sa, že dnes prežívame priam sureálnu „dženderovú revolúciu“. Komu to ale všetko slúži? Demografickému rozvoju určite nie. Stokrát by som sa cítil ženou, dieťa neporodím. A nech by sa sto krát „dženderistky“ cítili rovnoprávne z mužmi, prácu v nováckych baniach nezvládnu.
K čomu to teda všetko slúži? Nezaváňa to tak trocha oným „flower power“ sovietskeho Ruska? Nejde tu vlastne o zbavovanie sa zodpovednosti za svoje sexuálne správanie preberaním „naoko“ zodpovednosti pri rozhodovaní o svojom tele? Nejde tu vlastne o hedonistické uprednostňovanie vlastnej rozkoše? Nech to stojí, čo to stojí! Veď ten zhluk buniek je vlastne len biologickým odpadom.
Ťažko sa číta výpoveď jednej ruskej matky, ktorá popisuje dosiahnutú úroveň „dženderovej revolúcie“ v Nórsku. Neveríme! Je to určite prehnané a podávané cez prizmu „tradičného“ ruského myslenia? Alebo nechceme veriť preto, lebo v každom z nás drieme sebec, ktorý čaká iba na príležitosť? Alebo nechceme počúvať, pretože by sa nebodaj zobudilo aj naše vlastné svedomie?
A plíživo nastáva ďalšia totalita.
Čítajte aj: http://tiborjavor.blog.sme.sk/c/339904/Co-nam-vadi-na-desatore.html
