Pred nedávnom jedna populárna a šarmantná blogerka napísala vo svojom texte:
„Kresťanofóbia zjavne znamená odmietanie diskriminácie, homofóbie, xenofóbie, sexizmu atď. Kresťanofóbia zjavne znamená ohrozenie práva kresťanov diskriminovať a utláčať iných, obmedzovať práva žien a diskriminovať ich vo svojich radoch, beztrestne nazývať homosexuálov rakovinou spoločnosti alebo odmietať sobášiť ich podľa platného občianskeho práva. Kresťanofóbia zjavne znamená odmietanie diktátu jednej ideológie. Fundamentálnej kresťanskej ideológie."
Pani blogerka teda zjavne považuje homofóbiu, xenofóbiu, sexizmus, obmedzovanie práv žien, nazývanie homosexuálov rakovinou a odmietanie ich sobášenia za fundamenty kresťanskej ideológie. Odhliadnuc od toho, že táto autorka zrejme absolútne nepozná východiská kresťanského názoru na svet, tieto jej vyjadrenia možnože dokonca napĺňajú určité skutkové podstaty. Článok si do tohto okamihu prečítalo vyše 4700 čitateľov, diskusia obnáša vyše 650 príspevkov a karma článku stúpla nad 18. Krásny výsledok za zhruba 30 hodín. Krásny výsledok budovania si svojho osobného pí-ár. Liberálneho.
Kresťania nie sú nijaký spolok, ani politická strana. Kresťania, (je jedno, o akú odnož - denomináciu sa jedná) je skupina ľudí, ktorí veria, že okrem hmatateľného sveta existuje aj svet naše vnímanie presahujúci. Veria, že v tomto transcendentálnom svete existujú určité pravidlá a zákonitosti a tieto pravidlá si sformulovali do svojho systému vierouky. (Konečne, tak to je aj u iných náboženských systémov.) Tieto pravidlá spravuje určitá skupina v tejto oblasti vzdelaných ľudí - kňazov, ktorí sú v zmysle týchto pravidiel autorizovaní poskytovať veriacim duchovné služby, zahalené do rúcha rituálov. Toto ovšem neveriaci človek nedokáže pochopiť, podobne ako trebárs nedokáže pochopiť ani fyzikálnu teóriu strún. To, čo je v poslednej dobe kresťanom najviac vytýkané sa poväčšine týka ich názorov na sexualitu. Aj pani autorka vlastne túto výtku rozviedla do výrazov ako sexizmus, diskriminácia žien, či homofóbia. Áno, na prvý pohľad sa naozaj zdá, že toto je hlavná agenda dnešnej cirkvi. Na prvý pohľad zvonka. A je pravdou, že kresťanom sa dnešná medializovaná sexualita naozaj nepáči. Vytvára sa tým totiž spoločenský model správania, kde sexuálna zdržanlivosť sa rovná spoločenskej menejcennosti. Kto nemá priateľku, či priateľa, kto s niekým nechodí, či nespí je prinajmenšom čudný. A tak sa aj kresťania stali čudnými. Idú proti prúdu a navyše si dovoľujú nemlčať.
Liberáli typu autorky spomínaného blogu však radšej uznajú právo nemlčať ochrancom prírody, ktorí bojujú za záchranu ropúch, či bojovníkom proti atómovej energii, alebo aj trebárs aktivistom hnutia Hare Krišna. Uznávajú taktiež istotne právo moslimských žien na šatku a aj požiadavky na uzákonenie akéhosi typu monogenderovej pseudorodiny. Tieto požiadavky, nech sú akokoľvek absurdné, nech aj idú proti ekonomike, či prírode považujú za oprávnené, nech sú vykrikované akokoľvek silno, či akokoľvek fistulovitým exaltovaným hlasom. Keď však kresťan protestuje proti rozmáhajúcemu sa mravnému úpadku a sexualite na každom kroku a plagáte, tak toto už oprávnená požiadavka nie je a okamžite sa vytiahnu argumenty typu homosexualita v kláštoroch.
Kresťania nie sú úchylní blázni zameraní proti sexu. Dalo by sa povedať, že dokonca majú sex radi, o čom svedčia mnohopočetné kresťanské rodiny. Dokonca aj ich najvyšší predstaviteľ vo svojej prvej pápežskej encyklike sa rozsiahlo venuje erotickej láske a píše hneď v úvode: „láska medzi mužom a ženou, v ktorej sa telo a duša nerozlučne spájajú a pred ľudským bytím sa otvára prísľub, akéhosi neodolateľného šťastia, vyniká ako archetyp lásky par excellence, a v porovnaní s ňou už na prvý pohľad blednú všetky ostatné formy lásky".
V závere svojho článku autorka vcelku správne konštatuje: „Žiť vo svete s hodnotami, ktoré sú nám cudzie alebo ktorým nerozumieme, je cena, ktorú platíme za možnosť žiť v slobodnej pluralitnej spoločnosti, rešpektujúcej rozmanitosť a individuálnu slobodu každého a každej z nás. Pretože sloboda je najvyššou hodnotou, akú ľudstvo uznáva, radi túto cenu platíme."
Áno, sloboda je najvyššou hodnotou. Avšak nielen sloboda materiálna, živočíšna, či sexuálna. Byť otrokom takýchto „slobôd" znamená byť neslobodný. Najvyššou slobodou je sloboda Ducha. Aj za cenu toho, že vás niekto nazve kresťanom...
foto: (C) Tibor Javor http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
