Aby som sa nikoho nedotkol, budem hovoriť o kresťanoch s rímsko katolíckou príslušnosťou. O iných druhoch toho veľa neviem, a navyše, tí rímsko katolícki sú údajne najmilitantnejší a najtmárskejší. Ich zákerné úderky, nazývajúce sa rôznymi spoločenstvami, farnosťami, mimovládkami a biskupskými konferenciami, spriadajú konšpiračné plány proti slobode občana a voľby pohlavia partnera v spálni. A príde vraj ešte na horšie. Chcú hovoriť dokonca aj o odporúčaných polohách a revidovať Kámasútru, o jej druhom nevydanom diele s názvom Samasikutrá ani nehovoriac.
Ale srandu a sarkazmus bokom. Pozrime sa v akom svete žijeme my a naše deti. Nie, nechcem kritizovať, veď aj pre mňa sa stal po rokoch odporu smartfón zaujímavým spoločníkom. Áno, žijeme v dobe, keď pretechnizovaná spoločnosť ničí identitu jedinca, ktorý sa stáva iba profilom na fejsbúku. Žijeme v dobe, keď v novinovom stánku pre stovky polonahých titulných stránok nevidíte predavačku, keď technologickým vývojom internetu hýbu erotické stránky, keď kino je plné násilia a krvi, keď si mám vraj sám určiť, či som žena a či chlap a keď namiesto výchovy k materstvu sa čoskoro budú dievčatká v škole a škôlke učiť, ako si „to" majú šúľať zo strany na stranu.
Toto je dnešný štandardný svet. Nič proti nemu, tak to zrejme chcel Darwin a technologickí guruovia. Boha už netreba, nahradil ho nejaký bozón a Zarathustra by mal ďalšiu tému na filozofovanie.
A v tomto farebnom až dúhovom svete kdesi stále prežíva kresťanská menšina. Áno menšina, pretože o kresťanovi nič nehovorí kolónka v sčítacom hárku. Pripadá mi to pomaly ako v nejakej počítačovej hre. Potrebujete tri heslá, aby ste sa im dostali pod kožu, a keď ste tam, aj tak nepochopíte. Pozerajú na vás otvoreným očami a nejakým zvláštnym barokovým jazykom sa vám snažia vysvetliť veci, čo sú už dávno „od veci".
Spletajú niečo o manželskej vernosti a sexe iba v manželstve, v čase keď pojem manželstvo už dávno prešiel významovou zmenou a normálnemu štandardnému človeku už hovorí iba to, že je to akási historicky dávno prežitá ustanovizeň. Hovoria čosi o nenarodených deťoch v čase, keď sa v Európskom parlamente otvorene hovorí o prioritách potratovej politiky. Hovoria o dávno nemodernom zväzku muža a ženy, keď sa moderné štáty predbiehajú, ktorý čo najskôr uzákoní ako manželstvo zväzok s hocikým a hocičím. Bez urážky, ale taký ladyman so štvorkami hore a s tridsať centimetrovou vyšportovanou súčasťou dole je naozaj to hocičo.
Čo vlastne tí kresťania chcú? A čo si to vlastne dovoľujú? Veď aké majú právo vôbec hovoriť svoje predpotopné bigotné názory? A organizovať nejaké pochody? A ešte lobovať v parlamente a písať blogy? Veď to je už diagnóza, ako napísal jeden zo známych komentátorov známeho denníka. Sú to posto chorí ľudia, prinajmenšom čudní.
Otázkou však ostáva, čo s nimi. Stále sú tu a stále nedajú pokoj. Dioklecián to mal jednoduchšie.
P.S.: Len tak na margo pre tých, ktorí nepochopili: http://cs.wikipedia.org/wiki/Sarkasmus
foto: (C) Tibor Javor http://fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
