Nový biznis pre kliniky reprodukčného zdravia a nová možnosť zárobku pre ženy. Dieťa „na kšeft“. Nie je to nič nezvyčajné, je to realita. Aj 26. júla sa z takéhoto „obchodného vzťahu“ narodil chlapček Milo. Do matriky boli zapísaní ako rodič 1 a rodič 2 dva pán Nelson a pán Barone. Maternicou bola vydatá pani s dvomi deťmi.
Začal to snáď Michael Jackson, keď si „prenajímal“ matku svojho dieťaťa. Stačilo mu k tomu kopec peňazí a vlastné spermie. Dnes si stačí prenajať iba maternicu, netreba celú matku. A kúpiť vajíčko od neznámej darkyne. S tými spermiami je to podobné, no pri páre rovnakého pohlavia si treba zrejme hodiť lós. A matka už nie je matkou, ale „nezávislou hostiteľkou“ (unrelated gestational carrier). Za peniaze.
Nemám absolútne nič proti „inako orientovaným“. Nech si v pokoji žijú svoj neľahký údel, pokiaľ neškodia inému. Dať si však za peniaze vynosiť dieťa je vrcholne neetické, a to hneď dvojnásobne. V prvom rade žena – teda „nezávislá hostiteľka“. Nech už zarobila hocikoľko, rolu ženy degradovala na „maternicu na prenájom“. Nie, jej reči o „láskyplnom“ poskytnutí pomoci neobstoja. Biznis je biznis.
V druhom, vlastne malo by to byť v ešte prvšom rade, ide o dieťa. Bolo vlastne kúpené ako šteňa v nejakej chovnej stanici. Možnože aj s certifikátom a so zárukou. To pri adopcii neprichádza do úvahy. A taktiež tu neprichádzajú do úvahy nijaké reči o tom, že dieťaťu „z decáku“ je predsa len lepšie v akejkoľvek „rodine“. Čo sa však s psychikou tohto drobčeka stalo počas prenatálneho vývoja netuší nik. Matka, či vlastne „nezávislá hostiteľka“, ho nemala rada. Očakávala iba peniaze. A koľko sa pritom hovorí, aké je dôležité dieťa s láskou očakávať.
Dvaja „otcovia“ sa vraj na príchod tohto dieťaťa veľmi tešili. Dokonca absolvovali aj konzultácie a oholili si ochlpenie na hrudi, aby dieťa mohli ihneď po narodení privinúť. Vraj prvý „kožný kontakt“ je dôležitý. Na to, že drobček špúli ústočká a vyľakane hľadá matkinu bradavku, akosi zabudli. Verím, že toto dieťa neskončí o dva-tri roky práve v tom „decáku“, ako pes v útulku. Keď to jeho „otcov“ prestane baviť.
Nie, nemám absolútne nič ani proti tomu, aby páry rovnakého pohlavia spokojne spolu nažívali v jednej domácnosti. A nech si to nazývajú akokoľvek. Tento prípad však otvára dvere niekam inam. Otvára dvere k úplnému rozbitiu rodiny.
