V poslednom čase sa mi dostalo do rúk viacero kníh, najmä pojednania o prvotnej cirkvi, nejaká tá christológia, čosi o Templároch, najmä o ich drastickom konci, ale aj otrasné skúsenosti pátra Häringa s novodobou inkvizíciou po Druhom Vatikánskom koncile. Súhlasím s názorom, že dnešný klérus sú poväčšine kariérni čudne oblečení úradníci... Poväčšine.

Ale: V cirkvi sa nájde aj množstvo vzdelaných a inteligentných ľudí, ktorí sa dobrovoľne vzdávajú určitých svojich “slobôd” a sami seba považujú a svojím životom dosvedčujú, že sú jej súčasťou. Prečo? Mám na to dve vysvetlenia. Jedno je sociologické - každý chce niekam patriť, každý chce byť niekde ukotvený. Niekto tu, niekto inde. Niekto v cirkvi, iný u scientológov, či nejakej inej "pospolitosti". Je to jeho slobodná voľba, ktorá nemá nič spoločné s tým, či je dobrým, alebo zlým človekom, respektíve, či žije alebo nežije podľa svojho svedomia.
Druhé vysvetlenie je, že vesmir nemá iba 4 rozmery (časopriestor), ktoré dokážeme priamo vnímať. Dnešná fyzika sa dohaduje, či je tých rozmerov 9 alebo 11 (ak si to dobre pamätám). Projekcia informácií z týchto dimenzií je interpretovaná ľudským rozumom cez nevedomie (alt. podvedomie - Jung, Freud atď.) práve cez prizmu toho prostredia, kde je človek mentálne ukotvený. Človek preto inklinuje k takým skupinám, ktoré mu dávajú systematickú základňu, ktorá mu pomôže sa s týmito vnemami a informáciami vysporiadať.
Dnes bizarné cirkevné rituály majú korene kdesi hlboko v dávnej minulosti, možnože z čias ešte pred Tébami, kedy aspoň niektorí "znalci" dokázali možnože naozaj bežne premeniť "vodu na víno". Nakoniec však z hlbokého obsahu tejto "technológie" zostala dnes iba "smiešna" formulka, ktorá nikomu nič nehovorí. Mystika, ako prapôvodný základ všetkých cirkví, vôbec nie je úlet. V tomto kontexte stále viac a viac chápem aj niektoré doslovné vyjadrenia z evanjelií. Ak ich porovnávam s tým, čo je známe o "učeni" moderných mystikov (Silva, Daskalos a im podobní) dospievam k názoru, že hovoria vlastne o tom istom. O technológii, ktorá pomáha otvoriť oči, a ktorú vyučoval svojich priateľov aj onen známy Majster pred dvetisíc rokmi kdesi v tieni palestínskych olivovníkov.
Nechcem hlásať synkretizmus ani nič podobné. Naopak si myslím, že aj dnes má cirkev právo na existenciu. Musí však toto právo správne uchopiť, aby v dnešnej slobodnej informačnej spoločnosti, kde je konkurencia rôznych spoločenstiev ponúkajúcich človeku aj to ukotvenie, aj systematickú základňu a "prekladový slovnik" na artikuláciu spomínaných vnemov z ďaľších dimenzií, ludia nešli za "konkurenciou".
P.S. (8.10.2009, 6:30) Cirkev poznám zvnútra. Zvnútra cirkvi aj svojho...
foto: (C) Tibor Javor