Nepoznám Vás osobne, ale súdiac podľa Vašej profilovej fotky, ako aj podľa dávnejšie uverejnenej fotoreportáže, ste pekná žena. To zdôrazňujem. O Vašej inteligencii taktiež nepochybujem. Preto som sa rozhodol napísať Vám tento list.
Smútok a žiaľ, ktorý z Vášho blogu vyžaruje, pramení, zdá sa, z Vašej hlbokej beznádeje. Beznádeje z toho, že tak veľmi by ste chceli pomôcť niečomu, čo považujete za správne, no nedarí sa. A útoky oponentov sa hromadia a hromadia. V takejto situácii ani nie je divu, že sa dostávate do stavu, kedy musíte Vaše frustrácie ventilovať.
Nechcem sa hrať na terapeuta, ani psychológa, ale ak by ste poodstúpili trocha od seba samej a zamysleli sa, čo môže byť toho všetkého príčinou, možno by ste zistili, že v prírode je to tak, že rieka tečie vždy dole. Aj keď sú zátočiny, či úseky, kde je protiprúd. No každý, kto pozná rieku vie, že takýto vír môže síce podmyť breh, no smer toku rieky nezmení. To je proste príroda, s tým sa treba asi zmieriť. Inak sa budete v tom víre točiť dookola, kým Vás nestiahne na dno.
Trocha ma však mrzí, že z Vašich (a nielen z Vašich) riadkov vyplýva, že všetkému „zlu“ je na vine cirkev. Presnejšie katolícka, ktorá organizuje „z pozadia“ akési pochody, referendá a snaží sa zasahovať do Vášho súkromia. Nuž, ak dovolíte, pozrime sa na to, čo vlastne cirkev je a aké hodnoty, relevantné k Vašej téme, vyznáva.
Nechcem používať eufemistický a stredoveký jazyk, ktorým je písaný katolícky katechizmus, pokúsim sa zjednodušiť. Citujem zo zákona: „Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.“
Rozmenené na drobné, keď pominieme tú časť cirkvi, ktorá podľa veriacich je už v duchovných dimenziách, cirkev je dobrovoľné spoločenstvo ľudí. Nemajú žiadnu stranícku ani klubovú legitimáciu a ten, či onen rítus vyznávajú dobrovoľne. Nik ich nenúti „chodiť do kostola“ ani „hádzať do zvončeka“. A najmä, nik ich nenúti žiť podľa podľa vierouky ani podľa cirkevných pravidiel. Riadia sa iba svojím svedomím, vierou a presvedčením.
Presvedčenie členov cirkvi (akejkoľvek) je založené na tom, že existuje akýsi všetko presahujúci „vyšší princíp“. Tento vyšší princíp možno napríklad pomenovať Boh, Jahve, Allah, alebo aj inak. No nejde tu o personifikáciu, ako si ateisti často myslia. Skôr ide o od vekov a na veky existujúcu prapríčinu všetkého, akúsi všetko zahŕňajúcu myšlienku. Formulovaním myšlienky do ľudskej reči vzniká Slovo.
Veriaci, už sa pomaly bojím použiť tento výraz, si od tohto Slova odvodzujú súbor princípov, podľa ktorých existuje príroda a odvíja sa život človeka. Týmto princípom sa podriaďujú nielen fluktuácie vákua, ale aj onen protiprúd pri brehu rieky.
Pochopil som z Vášho textu, že cirkev by mala zmeniť nazeranie na homosexualitu a bolo by všetko v poriadku. Úplne Vás chápem. Z Vášho do samej seba pohrúženého pohľadu máte pravdu. Ba dokonca máte pravdu aj z pohľadu všeobecnejšieho. Onen naoko neproduktívny vír pri okraji rieky v konečnom dôsledku prispeje k rozšíreniu koryta, aby rieka mohla plynúť voľnejšie. Tak to je, to je príroda.
Ako však cirkev (katolícka) na homosexualitu nazerá? Cirkev neustále opakuje, že homosexuálov prijíma, ako všetkých ľudí, no je zásadne proti homosexuálnemu správaniu. A jedným dychom hovorí to isté aj heterosexuálom. Nie neblúznim.
Cirkev totiž rozlišuje „hriešnika“ a „hriech“. A za „hriech“ považuje dobrovoľné a vedomé prestúpenie oných princípov existencie. V našom kontexte považuje za „hriech“ akúkoľvek sexuálnu aktivitu mimo manželstva. Rovnako heterosexuálnu, ako homosexuálnu. No manželstvo pozná iba jedno. Medzi jedným mužom a jednou ženou.
Iste, toto môže byť z Vášho pohľadu nespravodlivé a frustrujúce. Žiaľ, nezmeníte to ani Vy, ani žiadne hnutie. Ba ani pápež nemá takú kompetenciu. Jediné, čo Vaše aktivity môžu dosiahnuť je, že si veriaci ľudia ešte lepšie uvedomia hodnoty, ktoré vyznávajú a silnejšie sa k nim primknú.
Milá Romana, želám Vám mier a pokoj počas nastávajúcich sviatkov. Tých sviatkov, ktoré chápem ako oslavu narodenia človeka, ktorému jeho súčasníci (okrem množstva iných vecí) vytýkali, že dokázal prijať hriešnicu. Zachránil ju pred istým ukameňovaním. Kati odišli bez slova, no jej povedal: „Viac nehreš a choď v pokoji.“
S prianím všetkého dobrého
Tibor Javor
