Otčenáš nie je modlitba. Je to návod na život. Návod na život učeníka, návod na život hľadajúceho. Akási mantra, či pokračovanie desatora. Tak ako desatoro určovalo a určuje pravidlá života v matérii, tak toto pokračovanie vyjavuje pravidlá pre tých, ktorí sa dali na cestu do sfér nepoznaných:
(Otče náš...)
Človeče pamätaj, že jestvuje aj Čosi teba presahujúce. Inteligentné a všetko oživujúce . Aj keď to nazývaš kozmickými silami vedz, že si v ich rukách, rovnako, ako aj ty ich máš v rukách svojich. Tak ako sa dieťa drží láskavej ruky otcovej.
(ktorý si na nebesiach...)
Tie svety uvidíš, keď privrieš viečka a umlčíš svoju štvorrozmernú myseľ. Tam sú nebesia. Nie vysnívané, ale tie reálne. Existujúce spred vekov v každom kvante večného súcna. Úžasný zázrak nepochopiteľný ľudským vnímaním.
(posväť sa meno Tvoje...)
A maj na pamäti, že meno Toho, kto je Tým, kým je, nedokážeš nikdy poznať. Tak ako zrnko piesku nepozná púšť. Časť je vždy súčasťou celku a bez tej časti by celok celkom nebol.
(príď kráľovstvo Tvoje...)
Vedz, že nevieš, že vieš. Nevieš, že každá tvoja myšlienka neodlieta do prázdna a každý obraz v tvojej mysli je sila schopná zboriť aj postaviť chrám. Vedz, že nevieš, že toto kráľovstvo je v tebe tak ako ty si v ňom. A pritom stačí tak málo. Iba otvoriť oči. Tie vnútorné.
(buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi...)
Ale tvoje Ja nech načúva tichému hlasu z tvojho vnútra a tvoje sny aj činy nech sú s tým hlasom vždy v súlade a harmónii.
(chlieb náš každodenný daj nám dnes...)
Vtedy nájdeš kráľovstvo, ktoré dávno hľadáš, zabudneš na pot všedných dní a všetko ostatné ti bude pridané.
(a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom...)
Lebo rovnaké priťahuje rovnaké a dobré sa ti vráti násobne, mierou natrasenou. No každá tvoja krivá čo i len myšlienka skriví aj tvoju cestu a predĺži tvoje hľadanie.
(a neuveď nás do pokušenia...)
Avšak pamätaj, že toto poznanie ťa zaväzuje. Zaväzuje neprekričať hlas v tvojom vnútri a nekonať proti nemu. Už nikdy.
(ale zbav nás zlého...)
A potom už nikdy nespoznáš to, čo si ešte včera nazýval zlým...
foto: (C) Tibor Javor
