Bežnou predstavou je, že za všetok tento teror môže Korán a jeho radikálna interpretácia, ktorá nabáda konzervatívne mysliacich Moslimov k terorizmu a napĺňaní niektorých „nenávistných“ veršov tejto knihy. Treba sa však pozrieť na vec trocha širšie.
Nie, nechcem rozoberať vojnové konflikty, šesťdňovou vojnou počínajúc, cez Afganiastan, či bývalú Juhosláviu, Irak, a v Sýrii končiac. Ani rôzne severoafrické „revolúcie“. To by sme skĺzli kdesi k rope alebo iným strategickým záujmom. Problém vidím inde.
Problémom nie je Islam v Európe, ale Európa, respektíve „západná liberálna“ spoločnosť ako taká. Lepšie povedané „pseudoliberálna“. Ona totiž je liberálna iba potiaľ, pokiaľ ten Turek, či Pakistanec čistí topánky, šoféruje taxík, alebo pečie kebab. Ešte sa tvári liberálne keď umožní sem-tam postaviť mešitu. No nedokáže pochopiť, že veriaci moslim v čosi verí. A verí tak silno, že sa svojej viery a tradícií nevzdáva ani v centre Bruselu, či Paríža. A tu nastáva problém.
Viera „náboženstiev Knihy“ (judaizmus, kresťanstvo a islam) vyžaduje od veriacich aj dodržiavanie určitých pravidiel, ktoré sú nielen ich morálnym kódexom, ale aj vyjadrením ich kultu navonok. Európa si pôvodne myslela, postavíme nejaké mešity a dovolíme židom nosiť pejzy a vysoké klobúky, a bude všetko v poriadku. A nazveme to „multikulturalizmom“. No tu nastal problém. Povýšenectvo takzvaných liberálov začalo narážať na obrannú pozíciu najmä európskych moslimov, ktorí sa ešte viac uzavreli do svojich komunít a odmietli sa integrovať do podľa nich hriechom prerastenej spoločnosti.
A nejde iba o moslimov. Keď sa pozrieme na nevyberané útoky médií proti kresťanom, trebárs aj u nás na Slovensku, pochopíme, že aj oni začínajú zaujímať obranné pozície, napríklad vypísaním referenda za rodinu. Tiež je to určitá forma obrany proti povýšenectvu liberálov, ktorí napriek svojmu „liberalizmu“ nie sú schopní pochopiť, že sú tu aj inak zmýšľajúci ľudia. Ľudia, pre ktorých viera čosi znamená.
Problém je teda v nepochopení. V nepochopení a v povýšenectve. V posielaní „do stredoveku“, vo výsmechu v internetových diskusiách, či v snahe erodovať morálne pravidlá. Kresťania, ani židia našťastie nemajú v Biblii, či v Tóre tak radikálne myšlienky ako moslimovia a snažia sa riešiť problémy v rámci pravidiel civilizovaných demokracií. No moslim, keď niekto urazí jeho Proroka, napríklad zobrazením s holým zadkom, dokáže si spomenúť aj na radikálnejšie verše Koránu.
