Starý zákon je niekedy brutálne čítanie. A kto chce, nájde si v ňom krvilačného Boha, ktorý je schopný vyvraždiť nepriateľské národy, ktorý predpisuje kedy koho a za čo ukameňovať, či to, že panny si je možné ponechať ako vojnovú korisť. Boha, ktorého nezaujíma takmer nič iné, ako intrigy a sexuálne predpisy. Veď len slovo „ohanbie“ sa v Starom zákone vyskytuje niekoľko desiatok krát. Kto hľadá, ten nájde.
Samozrejme, preklady pôvodných piatich kníh Mojžišových slovník čiastočne zjemnili, ale aj tak niektoré ustanovenia a predpisy sú nám rovnako nepochopiteľné, ako by bol návod na smartfón nepochopiteľný pre ľudí Mojžišových čias. Oni totiž tieto knihy boli z väčšej časti právnym kódexom a hygienickými predpismi, na míle vzdialené dnešnému chápaniu teológie, či filozofie. No uvedomme si, že ide o texty staré vyše tritisíc rokov, ktoré formovali vtedajší židovský národ a zabezpečili jeho prežitie v nehostinných a nebezpečných podmienkach.
Židia žili podľa príkazov a nariadení. Tie ovládali celý ich svet. Iba v Mojžišových knihách sa nachádza vyše šesťsto predpisov. Určovali napríklad aj to, koľko krokov môže na šabat človek prejsť, alebo, čo môže a nemôže jesť. Alebo kedy smie a nesmie súložiť. Vyznať sa v tom bolo veľmi problematické a ich výklad zaberá obrovské množstvo spisov. Židia chápali dodržiavanie týchto predpisov ako „službu svojmu Bohu“, no bolo to v podstate „otroctvo zákona“.
Kresťania vznikli po Ježišovej smrti v Jeruzaleme ako „sekta“ v rámci židovstva. Zjednodušene povedané od hlavného prúdu sa odlišovali tým, že považovali Ježiša za prorokmi „prisľúbeného mesiáša“, a svoje svedectvo Ježišovho zmŕtvychvstania obhajovali s veľkým úsilím, napriek neprajúcemu okoliu. Formálnym „lídrom“ bol Peter, no veľkú autoritu mal aj liberálnejší Jakub, Ježišov príbuzný. No a potom sa objavil nejaký Šavol, znalec židovského zákona, ktorý tvrdil, že videl v extáze Ježiša. Zmenil si meno na Pavol a začal novovzniknutej kresťanskej sekte „kafrať do remesla“.
Pavol sa spočiatku ani poriadne nepoznal s „lídrami“ židokresťanov a začal ako „na bežiacom páse“ zakladať kresťanské obce kade tade po vtedy známom svete. Prostredníctvom rôznych listov ním založené skupiny aj na diaľku usmerňoval. Táto prax, ako aj to, že členmi „pavlovských“ kresťanských buniek boli prevažne „nežidia“, teda z pohľadu židovstva „nečistí“, sa čoskoro znepáčila prvotnej „židokresťanskej bunke“ v Jeruzaleme a vznikol spor.
Tento spor medzi Petrom a Pavlom je známy ako „spor o obriezku“. Obriezka totiž, je do dnes hlavným znakom príslušnosti k židovstvu a predstavuje viditeľný znak podriadeniu sa židovskému zákonu. Spor bol o to vážnejší, že nešlo iba o obriezku samotnú, ale o celkové podriadenie sa nových nežidovských kresťanov stovkám židovských predpisov. Po rôznych intrigách a „diverzných akciách“ jeruzalemskej komunity musel Pavol napochodovať do Jeruzalema (aj so zbierkou na podporu tamojšej komunity), aby sa obhajoval na koncile.
Tento koncil zasadal asi roku 48 a dopadol tak, že „nežidovskí kresťania“ boli vyňatí spod povinnosti obriezky. Dalo by sa povedať, že Pavlova línia zvíťazila, no kto vie, ako by to celé dopadlo, keby Rimania v roku sedemdesiat nezničili Jeruzalemský chrám. Pavol totiž presadzoval, že obriezka je viditeľným znakom podriadenia sa zákonu, a teda zrušením povinnosti obriezky sa zrušila aj povinnosť podriadiť sa židovskému zákonu.
Dnes má kresťanstvo (KC) na rozdiel od starozákonných vyše šesťsto príkazov a predpisov a zákazov v podstate iba desať hlavných a päť cirkevných prikázaní. Riadi sa hlavne Novým zákonom, pozostávajúcim zo záznamu Ježišovho života a výrokov, ktoré sú v ostrom protiklade ku neľútostnému Starému zákonu.
Takže kresťania svojich synov obrezávať nedávajú a ani nevernice nekameňujú. A v nedeľu môžu kľudne prejsť koľko kilometrov vládzu.
P.S. Tento text je venovaný tým, ktorí poukazujú na starozákonné predpisy v Biblii, a tak sa snažia kresťanstvo kritizovať ako nenávistné náboženstvo.
P.P.S. (17.2.2005) Tento text nie je teologický traktát. Preto verím, že znalci Biblie sa nebudú sporiť o slovíčka. Text je popularizačne zjednodušený, detaily sú v odkazoch v texte.
