Bola to mystika podobenstiev, mystika kázne na hore. Mystika Veľkej noci, aj Turíc. Mystika učení cirkevných otcov. Mystika prorokov. Vtedy známa a praktizovaná, nič zvláštne. Farbistá mystika. Rôznorodá tak, ako každá vnímavá myseľ je rôznorodá. V týchto sférach sa totiž nič nedá prikázať, ani nariadiť.
Horúce srdcia vychladli. Ostali po nich iba rituály a roztrúsené komunity. Rituály, ktorým bolo treba nájsť nový obsah a spoločenstvá, ktorým bolo treba nájsť nové miesta v priestore, miesto vo svete bez prorokov. A najväčšou otázkou bolo, koľko anjelov sa zmestí na špičku ihly. A pevný ľadový pancier scholastiky hibernoval aj tie zvyšky plamienkov v srdciach, ktoré snáď ešte ostali. Luther, moderna, postmoderna. Čosi sa roztápa, čosi vyschýna. Detaily sa strácajú, ostáva iba gesto. Možno výkrik. Hlas volajúceho na púšti. Avšak ploché tváre sa odvracajú. Už totiž vôbec nejde o srdce, a nejde ani o detaily. Ide o má dať, dal. Ide o biznis. Dokedy ešte?
Ale On ostal ten istý. Stále láme ten istý chlieb života. Stále ten istý...
Súvisiaci článok: Veritelia Boha
Kreatívne fotografie použité v triptychu:
Detail plastiky na bočnom oltári v Dóme Sv. Martina, F.Prinoth
Detail leptu na náhrobnom kameni na cintoríne v Plaveckom Mikuláši
Fragment obrazu Posledná večera od Jana Zrzavého
foto: (C) Tibor Javor
