Sme veritelia Boha. Dovolíme mu, aby do našich životov vstupoval jedine na úver. Na úrok vysoký, „mierou natrasenou“. V ošiali „čiernych a červených čísiel“ do účtovníctva nášho Ega poctivo zapisujeme každý prvý piatok. Má dať.
Sme veritelia Boha. Veríme. Že práve On má splatiť svoje dlhy. On má vrátiť všetky naše vymyslené odriekania a zbytočné obety. A je to On, ktorý si požičiava našu bolesť a trápenie.
Marketing utrpenia sa stal populárnou disciplínou mnohých „pravoverných“ a zvrátené výklady o spoluúčasti na diele Majstra nevedomky negujú jeho samotnú podstatu. Chceme sa dobrovoľne pribíjať na kríž, aby sme doplnili Jeho dielo. Akoby to On neurobil dokonale.
Sme hluchí, pretože z plných pľúc spievame oslavné chorály a ešte hluchší, pretože kričíme nezmyselné prosby mávajúc vymyslenými zmenkami. Sme hluchí a vánok Ducha prehlušujeme jačaním zvonov.
Sme slepí, pretože nás oslepuje bohato vrstvené pozlátko Ega. Sme slepí, pretože sa obyčajné blato života zdá málo záslužné. Sme slepí, pretože si myslíme, že vidíme.
Naše Ego dychtí po zásluhách. Chce požičiavať Bohu ako cigánsky úžerník. Má dať.
Keď nie teraz, tak potom...
foto: (C) Tibor Javor http://www.fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
