Keď sa človek začíta do prológu tohto textu sprvoti nechápe. Koncept „Logosu“, teda „Slova“, blízky určitým starobylým gréckym filozofickým smerom hovorí, že „Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň. V užšom zmysle: tvorivé myslenie, božská, mimočasová myšlienka, tvorivý rozum sveta, idea. Logos je skrytá jednota rozmanitých vecí tohto sveta.“
Mal teda toto na mysli autor štvrtého evanjelia, ktorému sa niekedy hovorí „mystické“ či „gnostické“ evanjelium, keď písal:
„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.... Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu... „ ?
V tomto prológu je ako keby zakódovaný kľúč k pochopeniu celého nasledovného textu a najmä k pochopeniu vybraných udalostí a výrokov Ježiša. Kľúč, pomocou ktorého sa čitateľ dostane do hlbších, skrytých významov tejto už na prvý pohľad zaujímavej teologickej kompozície. Je taktiež zaujímavé porovnať význam tohto prológu napríklad s hermetickými textami (Poimandres), nekanonizovanými evanjeliami, alebo hoci aj s novodobými ezoterickými náukami.
Dnes sa totiž často hovorí o tvorivej sile mysle. Ako to však s mysľou je? Ako vlastne myslí človek? Myšlienka sa vo vedomí človeka objavuje sprvoti ako neurčitý pocit, akýsi impulz, ktorý je v nasledovnom zlomku sekundy kompjuterom zvaným „mozog“ transformovaný do jemu pochopiteľnej podoby. Tá podoba je obvykle archetypálny obrazový vnem videný akoby „vnútorným zrakom“. K obrazu je mozgu ľahko priradiť jeho lingvistickú skratku – slovo.
Mnohé dnes aj v minulosti známe a praktizované učenia hovoria, že cieľavedomou vnútornou vizualizáciou určitého odkazu, alebo priania, možno či už komunikovať s „inými svetmi“, alebo jednoducho pomôcť v liečení, či splnení nejakého cieľa. Poznajú to športovci, umelci, ale aj absolventi niektorých kurzov obchodnej komunikácie. Ale aj tetušky v kostole, ktoré ani netušia, aká mechanika je za ich vyslyšanými modlitbami.
Čo však s tým má Jánovo evanjelium? A najmä jeho prológ? Pre tých, ktorí majú „oči aby videli a uši aby počuli“ stačí si tento nie príliš dlhý text prečítať s vedomím, že „slovo“ nie je len skupina písmen či označenie určitého predmetu...
foto: (C) Tibor Javor http://www.fotky.sme.sk/fotograf/7406/commandcom
