V týchto dňoch ma zaujal prevzatý článok o tom, čo by sa asi stalo, keby vedci dokázali existenciu Boha. Jedno akého, nezáleží na náboženstve. Ja si myslím, že by sa nestalo nič. Bublina by praskla ešte rýchlejšie ako by sa nafúkla. Boh sa totiž nedá dokázať, Boha si treba vymyslieť.
Nie, nechápte ma zle. Boh nie je vymyslená rozprávková bytosť. Ba nie je to ani princíp špirály DNA, nie je skrytý ani v jadrových silách, či gravitačných vlnách a neodhalíme ho ani matematickou ekvilibristikou. Boh, ako sa dočítame v náboženských traktátoch zo všetkých kútov sveta, je večný, všadeprítomný, všemohúci, všetko presahujúci. Entita z vyššieho levelu, kam sa nikdy nedopracujeme.
To, čo mnohí hovoria – „dokáž mi existenciu Boha a ja v neho uverím“ - postráda logiku a napriek tomu je tento oxymorón zachytený aj v evenjeliovom príbehu o „neveriacom Tomášovi“. Ak by bol Boh dokázaný, nie je potrebné v neho veriť. Stal by sa realitou nášho vnímateľného sveta. A tu je práve ten háčik.
Boh je všetko presahujúca, transcendentná entita, ktorú z nášho „reálneho“ sveta nie je možné spoznať. Núka sa tu známa analógia. Žijeme v trojrozmernom priestore a plynie nám čas. Niekedy sa tomuto nášmu „ekosystému“ hovorí aj štvorrozmerný „priestoročas“. Štvorrozmerný priestoročas je na predstavu ale ťažkým orieškom.
Zredukujme teda štvorrozmerný priestoročas na trojrozmerný. Namiesto trojrozmerných bytostí pohybujúcich sa v priestore sa z nás stanú akési dvojrozmerné červy plaziace sa po rovine. Predstavme si to ako červíky nakreslené na nekonečnom hárku papiera. Červíky si tu žijú, plazia sa a špekulujú o fyzike a o Bohu...
Ak však má byť Boh „všetkopresahujúci“, určite bude presahovať aj počet nami vnímateľných rozmerov, teda – v prípade červíkov – bude presahovať aj ich trojrozmerný priestoročas. Povedzme najmenej o jeden rozmer, napríklad vertikálny.
Urobme s červíkmi experiment. Zohnime v polovici papier, na ktorom sa plazia červíky, v pravom uhle. Zohnutá časť papiera vytvorí vertikálnu prekážku. A teraz otázka: Čo sa stane, keď sa dvojrozmerný červík doplazí k vertikálnej prekážke? Nestane sa vôbec nič. Onen červík túto prekážku nedokáže vnímať ani popísať. Presahuje o jeden rozmer nielen jeho senzory, ale aj chápanie.
Červík ale po čase zistí, že z nejakých záhadných dôvodov sa určitým smerom nemôže ďalej plaziť a začne špekulovať a vymyslí buď nejakú novú červiu fyzikálnu teóriu, alebo Boha.
Experiment z červíkmi poukazuje jasne na to, že z „podsystému“ nevieme definovať „nadsystém“. Niektoré z prejavov „nadsystému“ v našom živote poznáme a snažíme sa ich nejakým spôsobom racionalizovať , popísať, či predpovedať a – samozrejme – aj experimentálne overiť. Hovoríme tomu „veda“. Dokonca nám vychádzajú aj nejaké teórie o multidimenzionálnom vesmíre, či dokonca aj o „multiverze“ a robíme si už zálusk aj na tmavú hmotu a tmavú energiu. A bez ohľadu na to, či má náš vesmír deväť, alebo jedenásť rozmerov, to ako sa tieto dimenzie skrúcajú a kolabujú vieme overiť zasa iba podľa účinku. „Po ovocí...“, ako vraví známa evanjeliová fráza.
Tak trocha sme od témy „Boha si treba vymyslieť“ odbočili do fyziky. Nie náhodou, ale preto, aby sme ukázali, že predsa len vieme niečo z týchto „vyšších levelov existencie“ vnímať, aj keď nepriamo. Mystici, a je jedno, či východní, alebo západní, tvrdia to isté. Poznajú to aj športovci, či hráči pokru. Niekto to nazýva intuícia, niekto „hlas Boží“. Iní hovoria, že dokonca človek vie v týchto dimenziách aj pôsobiť, vedome, či nevedome. No ako to funguje nevieme.
A tak sme si vymysleli Boha a jeho pôsobenie. A zhmotnili sme ho tak, ako naša prirodzená predstavivosť dokáže najlepšie. V našom kultúrno historickom kontexte ako bradatého patriarchu. S nejakými energiami a virtuálnymi „trónmi a panstvami“ sa totiž komunikuje veľmi komplikovane. Náš mozog, odchovaný spomínaným časopriestorom, potrebuje niečo „uchopiteľné“.
A viete, že aj Boh to vie? Vie, že človeku sa jednoduchšie komunikuje s potulným palestínskym kazateľom ako s horiacim kríkom...
P.S. Toto nie je ani fyzikálny, ani teologický traktát. Buďte, prosím, zhovievaví :-)
