Hawking je fenomén. A dobrý popularizátor modernej vedy. Kvantovou fyzikou subnukleárnych častíc počínajúc a „teóriou všetkého“ končiac. Jeho knihy sú čitateľné. Dokáže v nich na základe jednoduchých analógií vysvetliť zákonitosti fungovania nielen nášho vesmíru, ale aj jestvovania ako takého. Čitateľa jeho text nepustí od prvej vety až po záver.

Záver jeho ostatnej knihy „Veľkolepý plán“ však nie je záverom, ale začiatkom. Začiatkom rozmýšľania práve o tom závere. O závere na prvý pohľad jednoduchom a jednoznačnom: Na vznik vesmíru nebol potrebný Boh. Vesmír vznikol sám od seba z ničoho.
Ateistom a iným bojovníkom proti Bohu odľahlo. Veď keď to tvrdí taká kapacita, musí to byť pravda. No a tých vesmírov navyše môže byť množstvo a môžu v nich platiť aj úplne iné zákony umožňujúce existenciu života aj na úplne inej báze. Na to všetko stačí, veľmi zjednodušene povedané, gravitácia.
Tuto však Hawkingov záver sa začína zdať za vlasy pritiahnutý. Boh nie je, avšak všetko to nejako funguje.
A dokonca sa to fungovanie dá popísať univerzálnou M–teóriou. Hawking tvrdí, že keď sa jej platnosť preukáže, tak to bude triumf človeka spoznajúceho zákon všetkého bytia. Všetkého bytia, ktoré nejako funguje. Podriadené príslušným zákonom. O tom, či vesmír v momente svojho samovoľného vzniku z ničoho, vznikol podľa oných zákonov Hawking mlčí. Ak by totiž pripustil, že tieto princípy existovali pred vznikom vesmíru, pripustil by preexistenciu vyšieho princípu, teda preexistenciu Boha. Na druhej strane, ak by pripustil, že v momente vzniku vesmíru vznikali súčasne aj zákony, podľa ktorých vznikol, vyšiel by z toho logický paškvil. Iba ak by opäť pripustil existenciu inteligentného designu.
Iste, dá sa tvrdiť, že náš vesmír je iba jedným z mnohých vznikajúcich a zanikajúcich vesmírov, ale to na tejto zjednodušenej úvahe nič nemení. Logike sa ale dá odporovať. Ako Hawking píše, v iných vesmíroch môžu platiť aj iné zákony. A teda aj iná logika. A napriek tomu to celé funguje. Celé multiverzum. Čudné? Nie. Na základe pozorovaní a vedomostí z nižžieho systému nie je možné definovať systém vyšší. A okrem toho, ako Hawking cituje modernú fyziku, každým pozorovaním pozorovateľ vlastne utvára pozorovanú realitu.
Tak aj Hawking si vytvoril realitu svoju. Vytvoril si svoj Veľkolepý blud.
Diskutérom odporúčam prečítať si aspoň poslednú kapitolu recenzovanej knihy.