Satelitná navigácia sa stala v ostatných rokoch samozrejmou súčasťou života. Využíva ju veľká väčšina nielen profesionálnych vodičov, navigujú sa podľa nej lietadlá a lode, geodeti zameriavajú stavby a nadšenci hľadajú skryté „poklady“. O aplikáciách v zbrojných systémoch ani nehovoriac a dokonca na časových signáloch z navigačných satelitov je závislé aj vysielanie digitálnej televízie.
Satelitné navigačné systémy sú na svete, či lepšie povedané na obežných dráhach, štyri. Americký GPS, Rusmi usilovne budovaný GLONASS, čínsky COMPASS a „benjamínek“ európske Galileo. Je však nutné dodať, že je tu už dnes funkčný európsky systém EGNOS (niekedy sa mu hovorí predchodca Galilea), ktorý na európskom teritóriu podstatne zlepšuje verejne dostupné GPS, naviguje lietadlá a dokonca vodí kombajny po poli.
V krátkosti popísať princíp satelitnej navigácie vôbec nie je jednoduché. Pre laika je to iba malý prístroj v aute, pre profesionála život znepríjemňujúca mýtna jednotka v kabíne nákladniaku. I keď sa jedná o zložitý systém, základná myšlienka je veľmi podobná starej metóde triangulácie. Ibaže namiesto drevených triangulačných značiek na vrcholoch kopcov sú tu satelity na obežných dráhach a všetky potrebné výpočty vykoná mikroprocesor v mobilnej jednotke. Potrebuje však vedieť presnú vzdialenosť od toho ktorého satelitu. Na tento účel atómové hodiny umiestnené na satelitoch vysielajú vysoko presný časový signál spolu s jedinečným kódom družice, podľa ktorého, vďaka známej rýchlosti jeho šírenia a polohy družice, prijímač vzdialenosť vypočíta. Keď prijímač „vidí“ na družice tri, tak presne vie určiť svoju polohu.
Keď sa kedysi dávno navrhoval systém GPS, tak sa zistilo, že tento časový signál ešte treba korigovať o relativistickú časovú odchýlku spôsobenú rýchlym pohybom satelitov na obežných dráhach vo výškach dvadsať až tridsať tisíc kilometrov. Táto odchýlka sa dá odvodiť z Einsteinovej teórie relativity. Čo sa však vypočítať nedá, sú zmeny hrúbky zemskej ionosféry, ktorá pôsobí ako šošovka a nepredvídateľne ohýba „lúče“ vysielaného signálu. Preto teda pribudla sieť pozemných staníc, ktoré neustále monitorujú podmienky príjmu a údaje posielajú do riadiacich stredísk. Riadiace strediská následne vysielajú korekčný signál na satelity, aby čas prijímaný na povrchu zeme zodpovedal skutočnosti. No a k tomu všetkému treba ešte pridať sieť telemetrických pijímačov a vysielacie stanice diaľkového ovládania družíc.
Napriek tomu, že principiálne sú všetky štyri spomínané systémy podobné a ich signály pre prijímače kompatibilné, sú tu predsa len rozdiely. Je to jednak vo výške umiestnenia satelitov, v ich počte, ale najmä v tom, ktoré služby ponúkajú verejnosti a ktoré sú vojenské. Systém Galileo je jediný čisto civilný systém. Je budovaný z európskeho únijného rozpočtu. Jeho riadenie a ovládanie, síce prísne zabezpečené, je v civilných rukách.
Galileo je projektované na poskytovanie viacerých základných služieb: verejná služba (podobná dnes známej aplikácii GPS) , služba určená pre komerčné účely (služba poskytujúca vyššiu presnosť, ktorú si môžu súkromné firmy prenajať), služby určené pre záchranárov a nakoniec aj regulovaná služba pre štátne zložky. Jednotlivé služby budú nabiehať postupne, a či nakoniec bude štyri, alebo päť módov závisí okrem rozpočtu aj od dostupnosti príslušných technických infraštruktúr. Okrem verejnej služby bude asi najzaujímavejšou práve služba komerčná. Táto poskytne v prenajatom zakódovanom kanále jednak vysokú presnosť, ale aj možnosť „svoj“ signál ovplyvňovať. To umožní nielen presnú lokalizáciu napríklad pacientov, alebo kritických nákladov, ale aj automatizované pristávanie lietadiel v ťažkých podmienkach na letiskách, ktoré nie sú vybavené príslušnými navádzacími systémami. Galileo dokáže totiž poskytnúť pre tieto aplikácie v reálnom čase presnosť rádu desiatok centimetrov. Sú to v podstate služby porovnateľné stým, čo dnešné GPS poskytuje silovým zložkám, a preto bude nevyhnutné dôsledné preverovanie používateľov a kryptovanie ich komerčných signálov.
Galileo je téma v poslednej dobe čoraz častejšie diskutovaná. Z vesmírnych programov dostala v rámci únie absolútnu prioritu, čo po rokoch prešľapovania na mieste bolo nanajvýš potrebné. Naši českí susedia tomuto projektu taktiež prikladajú veľkú dôležitosť a bojovali „ako levy“ aby si vydobyli umiestnenie sídla riadiacej agentúry do Prahy. Škoda len, že na Slovensku, kde máme aplikáciu satelitného mýta, pre ktorú vyššie parametre a širšie služby poskytované Galileom môžu znamenať jej výrazné zlepšenie, sa o Galileu tak málo vie.
Pridávam zopár linkov:
http://esamultimedia.esa.int/multimedia/Galileo_tour/galileo.swf?lang=gb&mylang=gb
http://ec.europa.eu/enterprise/policies/space/index_en.htm
http://www.esa.int/esaNA/GGGMX650NDC_galileo_0.html
http://www.esa.int/esaNA/SEMPX0SJR4G_index_0.html
obrázky: (C) GSA
