V tej Budapešti majú celkom fajnovú hudobnú jar. Zaujímavo vyzerá napríklad ešte Bonobo o dva týždne. Nevadí Blava im to vráti Wilsonicom!
Tobin hral v štýlovom klube A38, čo je loď s až gýčovo nádherným výhľadom na jadro historického centra cez Dunaj. Úvodné acty predkapiel sme nestihli, prišli sme akurát na Tobina, ktorý začínal okolo 11-tej. Parket bol totálne napráskaný, čo bolo asi jediné negatívum celej akcie. Od avizovaného surround soundu som nečakal nejaké zázraky, ale ten zvuk ma úplne dostal! Predstavte si Tobinove sety rozložené do ôsmich kanálov; zpredu sa na vás valí nejaký zvuk podobný vŕtačke, zozadu nejaký ujetý beat a z bokov rôzne industriálne zvuky. Všetko v bezchybnej zvukovej kvalite (v živote som nezažil taký kvalitný zvuk na live akcii) a zmixované Tobinovskou precíznosťou. Jeho set pripomínal strhujúcu jazdu Kida Koalu (už sa na neho druhý-krát odvolávam, to bolo fakt že pamätné vystúpenie), samozrejme bez scratchov, a púšťal svoje veci. Takže zbesilé beaty sa striedali s ťažkopádnymi trackmi a s úplnými pazvumi. Sem-tam prihodil nejakú pohodovejšiu vec z posledných dvoch albumov, ale celkovo to bola riadna divočina. Všetko sa navzájom prelínalo, tipujem že chalanisko to musel mať poriadne prešpekulované a nacvičené, lebo tak dokonale zliať do seba prevažne komplikované Tobinove skladby, ešte k tomu rozložiť jednotlivé vrstvy do rôznych kanálov sa jednoducho naživo nedá. Záver setu a prídavok tvorili skôr drum-n-bassovejšie tracky. Takže tak nejak, bolo to úžasný hudobný zážitok, akurát škoda, že sme si to v tej tlačenici nemohli viac užiť. Po skončení setu sme úplne omráčení posedeli pri drinkoch na palube a všetky problémy, ktoré sme v ten deň museli kvôli tomu podstúpiť sme ani trochu neľutovali. Maďari museli na druhý deň do roboty takže okolo druhej klub zatvorili.
