Poporiadku. Dosť masívna reklamná kampaň, špičkový line-up, nadšené očakávania, všetko naznačovalo tomu, že to bude výnimočné. Z časových a finančných dôvodov som si vybral len jeden večer, skvelého Luia Austena som už videl na micro.wilsonicu, hip-hop až tak nemusím a jazzanovu milujem tak to bola jasná voľba.
Do PKO sme dorazili okolo 11tej, akurát na Khoibu (to som si myslel že to bude v plnom prúde ale vpodstate to tam bolo poloprázdne). Khoiba bola výborná, najmä gitarista, ktorý stíhal obsluhovať aj klávesy a elektroniku. Na druhom a treťom stage-i hrali nejakí dj-i skôr tanečnú (minimal, deep, house a podobnú netechnoadrumnbassovú) hudbu. Začali sa pripravovať Hood, prvé hviezdy festivalu a to som si už fakt myslel, že teraz už všetci prídu. Nie. Nevadí. Poloprázdne PKO pôsobilo dosť chladne, aj keď tety s pyšnými vizitkami že "wilsonic staff" :) boli veľmi milé, čo sa im trochu čudujem keďže im tá hudba zrejme pripadala ako nepríjemné a hlučné zvuky. A možno ani nie. Ale bolo to sympatické. No dobre Hood sa stále pripravujú, trochu sa občerstvíme, Hood sa stále pripravujú, ludia začínajú byť trochu nervózny keď bubeník 5 minút udiera na rytmičák. Potom ale všetkých uzemní neuveriteľným beatom, čím získa pre kapelu ešte nejaké minúty na pokojné ladenie. No a začnú hrať. Niečo úžasné. Jeden by si pomyslel že s klasickou kapelou sa už nič nové nedá vymislieť... Osobitne ma zaujal bubeník (opäť) trochu netradičnou, dosť rýchlou hrou. Bola to trochu rozťahaná hudba, dlhé pesničky, "vyfetovaný" spev ale mne sa to strašne páčilo, určite pre mňa najsilnejší hudobný zážitok toho vecčera. Po Hoodoch nastúpil Max Tundra. No možno jeho hudbe nerozumiem, môže byť, nie je to moja parketa ale nepáčilo sa to ani kamošovi ktorý žije všeliakými aphexami a podobne. Proste pustil si nejaku hudbu a začal na ňu tak smiešne tancovať alebo čítať z nejakej knihy alebo vykrikovať nech si kúpime jeho albumy a podobne. Aj som sa zasmial ale okrem toho že minútu hral na gitare sa dá hovoriť iba o cd-player-performance. Medzitým sa k nám dostalo že s Jazzanova dj-om nepríde Clara Hill, takže namiesto nujazzíku sme dostali housík, ale naozaj majstrovsky namiešaný, naozaj skvelý, nadupaný set. Ku koncu aj trocha jazzy (alebo to bol už ďalší dj? to neviem lebo pri jazzanove sme sa riadne rozhýrili B)). Takže nakoniec z toho bola skvelá párty az do rána bieleho (tety z wilsonic staff už neboli také milé).
Ale, wilsonic nebol len o hudbe. Boli avizované projekcie, nejaké nové technológie vo VJ-ingu. Na stage-och boli projekcie, a dobré, ale bola tam aj tzv. techzone, kde mali byť audiovizuálne performance, ale minikinosála ktorá na to bola pripravená (dokonca okrem prjektorov tam boli pripravené aj hudobné nástroje, z čoho mohol byť dosť dobrý happening) bola absolútne prázdna (t.j. 0 ľudí !!!). Škoda, škoda.
Sobotňajší program na hrade sa kvôli počasiu presunul na večer tiež do PKO. Tam som už nebol, ale podľa ohlasov to vyzeralo podobne neobývane. Ak to zhrnieme, wilsonic veľmi nevyšiel. Nedá sa povedať, že by bol zle pripravený a zorganizovaný, počasie a najmä malá návštevnosť to trochu pokazili. Ale ja som sa skvele zabavil, aj som počul zaujímavú hudbu.
