Na Claru Hill som sa už raz tešil. Mala prísť zaspievať s DJom z Jazzanovy pred dvoma rokmi na Wilsonic. Vtedy tuším ochorela. Prednedávnom vydala skvelý sólový album All I Can Provide(v Sonare, vydavateľstve ktoré vydáva aj Jazzanovu), ktorý je zaujímavou zmesou elektropopu a minimálnych maximálne - tanečných beatov (moja obľúbená činnosť – vymýšľanie názvov pre hudobné štýly). Ako support polovica dua Nôze, na ktorých performáns z posledného Wilsonicu veľmi často a rád spomínam, kapela dOP z Paríža, Dee M a Gabriel Brunner (obidvaja zo SR). A to všetko za dvesto – no nekúp to!
No dobre, došli sme do Múzejky – veľmi zaujímavý priestor. Cez deň elegantná mramorová kaviareň, včera v noci párty-podnik. Práve hrali dOP a s mikrofónom im pomáhal Freak z Nôze. Hrali z laptopov také umelohmotné elektro, dosť mi to pripomínalo práve Nôze. Ale spolu s bláznivými vokálmi to bolo veľmi dobré. Všetci sa pritom skvele bavili, vrátane samotných dOP a Freaka, ktorí veselo búchali Finlandiu, takže všetko ako má byť J. Po nich jeden zo slovenských dj-ov, neviem ktorý z tých dvoch, nechcem klamať, najmä pre to, že sa mi jeho set nepáčil. Bol dosť popový. No a okolo jednej samotná Clara Hill s bandom (jednoduchá zostava – bicie, basa, klávesy + nejaká elektronika). Hrali dosť tanečné a živelné verzie songov z Clarinej sólovky, zvuk ani hudobné detaily veľmi neriešili. Ale keďže to boli schopní muzikanti, výsledok bola dosť tučná hýrička. Clara so svojou charizmou spievala tiež výborne. No a po nich znovu nabehol Freak aj so svojou Finlandiou, spustil dosť besný elektro-set a popri tom škriekal do zefektovaného mikrofónu. Vzhľadom na pokročilú hodinu a pokročilú náladu to však bolo úplne OK. Celkové dojmy teda pozitívne, aj po organizačnej stránke nebol žiadny problém (možno mohli mať trochu širší výber drinkov ale to už nasilu hľadám nedostatok...). Veľmi príjemná pauza medzi skúškami, môžme sa učiť ďalej. Fok it...
