S hudbou Jamiroquai mám veľmi dlhú históriu. Ich songy hrali na každej jednej párty, ktorú sme robili, zažili sme s ich hudbou nekonečné množstvo zábavy, Jay Kay pre nás vždy bol prototypom dokonalého hýriča a pri tom vždy šlo o hudbu kvalitnú a inštrumentálne majstrovsky zvládnutú. Takže bolo jasné, že na nich jednoducho musím ísť.
Do Budapešti sme dorazili už kolo druhej, ale na Sziget sme sa vôbec neponáhľali a radšej sme si dopriali veget v starom meste pri Dunaji. Na festival sme prišli až večer okolo pol 8-mej. Akurát začínali prví headlineri večera – Kaiser Chiefs. Dali sme nejaké drinky v kúlovom červeno-čiernom bare a šli kuknúť Kaiserov. K tejto kapele žiadny špeciálny vzťah, či už pozitívny alebo negatívny, nemám, ale napriek tomu mi ich skvele zvládnutá show výrazne zlepšila náladu a pri hymnickom závere „...we are the angry mob..“ som aj z chuti zaspieval.
Po nich rýchlo sa pretlačiť aspoň ako-tak dopredu a s napätím čakať na Return of the Space Cowboys. Tí na seba nenechali dlho čakať a o pol 10-tej nabehla 8 členná kapela na pódium a nám začali High Times. Kapela hrala v tradičnom zložení – Jay Kay, basák, gitarista, klávesák, bubeník, perkusionista a dve vokalistky. Jamiroquai momentálne pripravujú nový album, ale letné turné spravili zo starých vecí, ktoré ale špeciálne pre koncerty úplne prearanžovali. Staré aj novšie pecky teda dostali úplne nový výzor a naživo to nemalo chybu. Všeobecne sa dá povedať, že songy boli viac rozťahané, všelijako zliate do seba, nové gitarky, pozmenené klávesy, s rôznymi sólami a medzihrami, kde sa hudobníci mohli vyšantiť. Nikdy ale neskĺzli do sólovacieho klišé, vždy to bolo desné funky a keď napríklad basák sóloval, tak to bolo ešte tanečnejšie ako predtým. Samozrejme nechýbali Jay Kayove tanečky, proste dokonalý koncert. V tomto duchu spustili The Kids, v ktorej som okrem basy toho ani veľa nespoznával. High Tmes svižne prešla do Seven Days In Sunny June a to už celý szigeťácky dav tancoval a zabával sa na plné obrátky. Hity Alright a Little L neskutočnú párty len podčiarkli. Travelling Without Moving pre zmenu poriadne natiahli inštrumentálnou dohrou, počas ktorej si na pódium vybehla zatrsať nejaká fanynka. „Hey!“ v refréne Black Capricorn Day masívne skandoval tancujúci dav, Cosmic Girl, Runaway, Canned Heat prešli ani neviem ako, fakt že sme sa neskutočne bavili. Love Foolosophy Jay zaspieval len s gitarou a na konci to odpálila celá kapela. Záver – godzillovská Deeper Underground. Jamiroquai zožali obrovské ovácie, dav si to skutočne užil a aj na kapele bolo vidno, že boli maximálne spokojní stým, na akú fajnovú párty sa to zvrhlo. Zvyšok noci ani nestojí za reč. Koncert Jamiroquaia boli High Times doslova dobodky.
The Kids
High Times
Seven Days In Sunny June
Alright
Little L
Travelling Without Moving
Black Capricorn Day
Cosmic Girl
Runaway
Canned Heat
Love Foolosophy
Deeper Underground
