Tento júl je dosť nanič, samá robota, žiadna zábava, proste nič moc. Študentské vstupné (7 EUR), chuť opustiť pracovný strereotyp a skvelé odporúčania ma presvedčili aby som sa vydal do Viedne na fajn kávičku a na túto veľmi zaujímavú výstavu.
Po úvodných nepríjemnostiach s Eurami (vo Viedni proste už nemajú zmenárne, len v centre a v bankách - odporúčam meniť peniaze ešte na Slovensku) a klasickej obhliadke centra (výstava začínala netradične až o 15tej) sme plní očakávania vstúpili do pivničných priestorov Vienna Art Centra.
Expozícia bola situoavaná v atraktívnom prostredí kamennej pivnice, príjemne osvetlené bodovými svetlami. Náplňou výstavy boli výlučne prístroje zhotovené na základe Da Vinciho nákresov (dohromady približne 50 "hračiek"). Všetky predmety boli zhotovené z autentických materiálov (drevo, laná, látka, niekedy kov), boli samozrejme zmenšené a boli úplne funkčné. To znamená, že ste si mohli skúsiť točiť s predpotopnou prevodovkou a podobne. Našli sme tam bicykel (nápadne podobný tomu dnešnému), rôzne kľuky, kladky, bojové náradie, auto na strunový pohon (veľmi zaujímavé), mechanické kladivo, potápačský výstroj, jedna miestnosť bola venovaná Da Vinciho nesplnenej túžbe lietať (padák, rogalo, mechanické krídla, mechanický vrtulník), perpetuum mobile (pri pohľade naňho som si pomyslel, že tento musí fungovať, bol veľmi dôvtipne navrhnutý, ale keď som ho vyskúšal tak nefungoval :(( ) a veľa ďalších, na ktoré si nespomínam. Na každý predmet sa dalo dlho pozerať a skúmať, čo na čo tlačí a ťahá a akú reakciu to vyvoláva. Skvelé.
Výstava nebola ani veľmi o umení, určite by som ju odporučil všetkým strojárom a fyzikom. Je však veľmi atraktívna aj pre laikov (ako ja), preto ju všetkým odporúčam, máte čas ešte do konca júla a info o nej nájdete tu.
