Túto kapelu som spoznal ani nie pred rokom. Ústrednou postavou skupiny je spevák, gitarista a skladateľ Steven Wilson, pre ktorého je Porcupine Tree popri nespočetnom množstve projektov akási domovská kapela. Začínali ako psychedelicko-experimentálna kapela s prvkami avantgardy, rocku a ktovie čoho ešte. Odvtedy prešli zaujímavým vývojom až ku dnešnej podobe progresívneho rocku. Celkovo je ale takmer nemožné exaktne vystihnúť ich štýl, lebo stále je v tej hudbe množstvo štýlov a vplyvov (preto ani nechápem, prečo som sa o to práve pokúšal). No dobre. Na toto turné vyrazili najmä preto aby si naživo vyskúšali nové skladby, ktoré vyjdú na novom albume začiatkom budúceho roku. V Miláne hrali v klube Rolling Stone. Skvele vybavený moderný podnik, koncertná sála veľkosťou aj tvarom porovnateľná možno so sálou divadla Aréna. Takže žiadny veľký koncert.
Prvú časť vystúpenia tvorili nové skladby. Už teraz môžem vyhlásiť, že nový album bude skvelý. Línia nastúpená poslednými dvoma albumami In Absentia a Deadwing bude pokračovať, teda ostrejšie a melodické tracky zamotané v progresívnych dohrách plných prekvapení. Hrali asi 6-7 songov a ani raz som sa teda nenudil. Každá skladba iná. Boli tam dve balady, počas ktorých hral Steven na klávesoch, ďalej asi 15 minútová skladba s absolútne strhujúcou dohrou, v ktorej sa za krátky čas vystrieda toľko hudobných nápadov, že šikovný producent by z nich spravil solídny album (po Russia on Ice a Arriwing Somewhere, Not Here ďalší skvelý „opus“, mimochodom tieto dve sú moje obľúbené PT-songy). Jedna vec mala dokonca taký grungeový nádych, taká kratšia vypaľovačka. Taktiež nechýbali ani experimentálnejšie momenty, proste skvelý materiál.
Po krátkej pauze vystúpenie pokračovalo staršími pesničkami, väčšinou z posledných dvoch albumov. Hneď prvá Open Car publikum úplne vybudila. Kapela šliapala perfektne. Po hudobnej stránke som nenašiel žiaden nedostatok. Perfektne zahrané a zaspievané. Napriek tomu, že PT sa drží na pódiu notu po note albumu, nešlo len o chladné a bezchybné hranie. Zo spevu, sól, z bicích, zo všetkého, bolo cítiť presvedčivé nasadenie. Až mi je blbé, že to len vychvaľujem. Proste skvelý hudobný zážitok, dve noci v homeless štýle na stanici absolútne stáli za to. Na turné k novému albumu budúci určite nebudem chýbať, aj keby boli najbližšie k SR niekde na Islande (hmm, výlet na Island, to by som sa aj celkom potešil).
Tu je tracklist druhej časti koncertu:
Open Car
Sound of Muzak
3
Start Of Something Beautiful
Buying New Soul
Arriving Somewhere, Not Here
Trains
Halo
Blackest Eyes
