Hrali Komisiu. O Stoke som počul všeličo. Čakal som teda nejaké absolútne "haluzné" a "ujeté" predstavenie. Komisia ma ale prekvapila svojou absolútnou ľudskosťou a priamosťou. Zaujímavá konštrukcia "deja", netradičné dialógy, veľmi veľmi pôsobivý záver. Celé predstavenie dopĺňala nenápadná, najmä gitarová, hudba (hudbu nahrala kapela Živé kvety). Nechce sa mi rozpisovať konkrétne o deji a o hercoch. Bolo by to zbytočné. To treba vydieť. Kto videl, vie, kto nevidel, nevie (a nebude vedieť).
Vždy som bol trochu apatický, keď som čítal sťažnosti Stoky proti "likvidačným rozhodnutiam mesta" a vysťahovaniu, ale keď som včera večer odchádzal zo Stoky, bolo mi ľúto, že je koniec.