Takže, vedeli sme, že to bude kratšia akcia, tak sme prišli trochu skôr. Keď sme vošli do doružova vyčačkanej Incheby okolo 9tej, prvý vystupujúci Stephunk T práve končili. Čo bola škoda, lebo tých pár posledných minút to znelo dosť dobre. Z bočného pódia začal hrať Carl Craig, svoj prvý set v štýle minimálneho hitec umelohmotného zvuku (na pomenovávaní nepomenovateľných štýlov je zábavné to, že sa môže pomenovať úplne hocijako, aj tak je to jedno). Tak my že si dáme drink. Ale pre 4 tisíc ľudí tam bol len jeden, síce dlhý, ale žalostne nedostačujúci bar. Na drink sme proste mohli zabudnúť, lebo medzi nami a barom bol všade asi 4 metrový múr z tlačiacich sa ľudí. Po chvíli si človek uvedomil, že v hale je otrasné teplo, bez studeného drinku nič moc. Von nás nepustili, iba ak by sme sa už nechceli vrátiť. K dispozícií bolo len malé nádvorie, v ktorom sa tlačili fajčiari. No organizácia nič moc, aj keď boli pod ňou podpísaní ľudia, ktorí v Blave spravili už nejednu vydarenú a skvele zorganizovanú akciu. Takže to bolo len čakanie na Prodigy. Však keď už sme došli. Aj sme sa dočkali, z diaľky sme sledovali ich celkom nadupané performance poskladané z najväčších hitov v live prevedení. O zábave však nemohla byť reč. Hneď ako skončili sme utekali do Účka doplniť si hladinu nezdravých tekutín a trochu si poskočiť. A nakoniec dobre bolo.
Ešte mi nedá nespomenúť včerajší koncert Skyline tiež v Účku. Skvelá kapela, skvelá klubová atmosféra, skvelí support dj-i. Tak má byť.
