Do dejiska festivalu sme dorazili okolo pol 9-tej. Prekvapilo ma, že areál je dosť malý. Čakal som nejaký fakt že veľký fesťák, ale toto bolo len o niečo väčšie ako napríklad Hodokvas. Z Novarocku ako festivalu som mal fakt zmiešané dojmy. Boli tam len dva (síce veľké) stage-e, na ktorých sa hralo už od obeda do asi pol 1nej v noci. Čiže my keď sme tam prišli večer a chceli sme si aj trochu povegetiť, trochu podrinkovať, tak sme v podstate okrem Verve videli len kúsok z koncertu In Flames (to bolo dosť husté) a ináč len tak backgroundovo Beatsteaks (celkovo sa mi nepáčia) a Gavina Rossdalea (to bolo ok). No ale dobre, my sme neprišli kvôli festivalu, ale kvôli The Verve. Čiže okolo 11-tej sme už nabudení stepovali hneď za wavebreakerom mysliac si, že dopredu nebudeme mať šancu sa predrať, keďže tam to majú obsadené hard-core fandovia už od večera. Ďalší omyl. Novarock nie je ani veľký fesťák a ani naňho nechodia koncertné zvieratá. Celkovo tam väčšinou boli decká, ktoré boli už od obeda ožraté a boli radi, že si stihli poskočiť na Beatsteaks predtým než dali kómu v stane. Čiže už na začiatku koncertu Verve sme sa bez akýchkoľvek problémov premiestnili úplne pod pódium (?????), to som bol fakt šokovaný. A aj pod pódiom to ani zďaleka nebola divočina ako sa patrí. Čo už, my sme si to s ešte s niekoľkými bláznami užili po svojom a že niekto schytal lakeť do hlavy nás netrápilo.
No dobre toľko z môjho frflania. Koncert ako taký bol však fantastický. Verve sú Verve a aj keď ich koncert pozerám na YouTube, vždy je to zážitok, čiže sledovať ich z pod pódia bolo fakt niečo úžasné. A keď na nás Ashcroft spustil „...but here we are the rolling people...“ podporený masívnou rytmikou a psychedelickou gitarou, okamžite sme boli úplne odrovnaní. Striedali sa nakopnuté verve´n´rollové pecky pri ktorých sa gitarista McCabe so svojou nareeverbovanou gitarou úplne vybláznil (This is music, New decade atď) s klasickými baladami. Napríklad, keď hrali klasiky Sonnet a Drugs dont work a Ashcroft to tým svojím výrazným hlasom neohrozene ťahal, to boli dokonalé momenty, na ktoré sa nedá zabudnúť. Celkovo sa zvyšní členovia kapely až tak výrazne neprejavovali, aj gitarista McCabe, ktorý v podstate tvorí jedinečný sound Verve bol skôr utiahnutý so sklopenou hlavou ku gitare. Z Ashcrofta však doďaleka vyžarovala neskutočná charizma a aj spieval v podstate bezchybne. Nakoniec pri umelcovi jeho formátu je technika spevu druhoradá. Setlist tvoril ich „best of“ (nechýbali ani Lucky man, Bittersweet symphony) a dve novinky, ktoré by mali vyjsť na novom albume. Jednou z nich (Love is Noise) pravidelne zakončujú tohtoročné koncerty. A je to naozaj nadupaná vec – proste starý dobrý Verve, nakopnuté bicie, pulzujúca basa, McCabeovská gitara a samozrejme rukami rozhadzujúci Ashcroft.
Takže asi tak no. Pre mňa to bola skvelá noc. Zažil som Verve, dobre som sa zabavil a to, že Novarock je nič-moc fesťák, nebol môj problém. Akurát to publikum mohlo byť trochu akčnejšie.
