V stredu večer som do plnej A4-ky dorazil až neskôr, akurát na Triosk, takže predkapelu som zmeškal. Austrálčania sa stručne predstavili („We are Triosk and we are playing music.“ J) a začali hrať v takom free-jazzovom duchu. Bubeník, basák a klavirista/klávesák/mašinkár sa bláznili so svojimi nástrojmi a vytvárali tak zaujímavý chaos. Po chvíli to ale začalo trochu nudiť. Aspoň mne by sa viac páčilo keby aspoň basa držala nejaký pevnejší základ... Po prvých dvoch skladbách v tomto duchu nastal obrat smerom k veľmi zaujímavej, pre Triosk typickej, fúzií ambientu, jazzu a experimentálnej hudby. Výnimočné na ich hudbe je najmä to, že to všetko na 95% zahrajú naživo nástrojmi (púšťajú si nejaké podmazy, loopy a pod... to je tých 5%). Kebyže ten koncert nevidím, len počujem (napr. preto že by som bol slepý) tak dám ruku do ohňa za to, že na pódiu stojí maník s laptopom. Napríklad bubeník: nemal bicie naefektované, ale s použitím fantázie a niekoľkých zaujímavých trikov na nich vybúchaval nevídané zvuky. Keď sa k tomu pridali nepravidelné beaty, naozaj to znelo nienaživo. Hrali skladby zo svojich dvoch albumov ale aj čisté improvizácie. Hudobne sa to pohybovalo v dosť širokom spektre. Miestami znel ambient, následne niečo ako Biosphere, chvíľu tobinovský experimentál (z posledných albumov) a nakoniec filmový nujazz v štýle Skalpelu. Druhá polovica bola, aspoň pre mňa, hudobne veľmi silná. Niektoré momenty (ale v kontexte celej skladby samozrejme) boli jednoducho skvelé. Celý koncert aj s prídavkami trval asi hodinu, čo bolo na tú hudbu akurát. Škoda len, že sa pokazil projektor, pretože tá hudba si vyslovene pýtala nejakú zaujímavú projekciu. Celkovo ale veľmi pozitívny hudobný zážitok.
