Celkovo bol Wilsonic perfektne pripravený. Od štýlovej kampane až po naozaj úžasnú atmosféru počas celého weekendu. Tyršovo nábrežie + divadlo Aréna boli skvelým miestom pre tento festival (po nie celkom šťastnej voľbe chladného PKO). Tentoraz bolo aj veľa ľudí a tiež po organizačnej stránke všetko klapalo, žiadne dlhé rady na drinky a podobne. A keďže aj samotný program bol perfektne vyvážený (aj tanečné veci, aj zaujímavé kapely, aj experimenty...), naozaj klobúk dole, Wilsonic rišpekt atď.Z piatkového programu žiaľ nie som schopný zreprodukovať takmer nič, lebo sme prišli až na Herberta s kapelou, ale pozorne som ho počúval len chvíľu, lebo potom sme sa venovali krieseniu polomŕtveho kamoša B)) Ale čo som počul tak sa mi to prevedenie páčilo oveľa viac ako štúdiové verzie z jeho nového albumu Scale, ktoré ma až tak neberú. No a potom sme sa oddali hýreniu na Innocent Sorcerers, dvojicu poľských dj-ov, ktorí dali skvelý newjazzový set, pri ktorom som úplne zabudol na zvyšné stage-e. A tak podobne až do rána. Takže toľko stručne piatok B)).Vo štvrtok, s odhodlaním viac si užiť kvalitnú a rôznorodú hudbu, sme sa dostavili na Wilsonic trochu skôr a hneď sme si to namierili do divadla Aréna, kde práve hrala slovenská kapela Colors of Soul. Hrali taký živý r n b, trochu hip-hopu, trochu jungle, mali speváčku aj mc-ho (dokonca černocha), ale chýbala tomu iskra. Bolo to také trochu nasilu, až tak ma to neoslovilo. Počas čakania na ďalšiu kapelu sme obehli tanečné stany, príjemne ma prekvapili Milkshake djs. Nikdy ma ich párty v Subclube nepriťahovali, lebo niesom veľmi na minimálne, tech-housové a neviem ešte aké hudby. Na Wilsonicu ale dávali veľmi pestrú a veselú zmes housu a okolitých štýlov. Ďalšia kapela Knot Photogenic, tak to bol pre mňa prvý vrchol večera. Energiou nabitý drum n bass, hraný naživo, sa striedal s pomalšími hip-hopovými polohami. Tiež mali speváčku a mc-ho, ale títo to fakt vedeli odpáliť. Sem-tam sa pridala naboostrovaná gitara a ľudia šaleli. Po nich nastúpili Parov Stellar and Wolf Myer Orchestra. Na pódium vybehli mladí rakušáci v oblekoch a v zostave bicie, basa, saxofón, speváčka a ešte tuším klávesy, spustili taký trochu pomalší triphop-nujazz. Ich hudba však bola skvelá, pestrá a vôbec nenudila. Čas pokročil a všetci sme už boli zvedaví na headlinera druhej noci – LTJ Bukema s Mc Conradom. Hrali pre fakt slušnú masu ľudí,ale mňa osobne ich nie veľmi výrazný set nejak nedostal. Prišlo mi to také trochu fádne. Keď si zoberiem LTJ Bukemove albumy, tak sú špecifické práve tým, čomu sa hovorí „inteligentný drum n bass“ a práve tento prvok mi v jeho sete chýbal (rôzne jazzové prvky a pod). Na wilsonicu zahral taký klasický párty-set, pri ktorom sa ale na druhej strane ľudia skvele bavili. Ja som si však svoje užil predchádzajúcu noc a mal som náladu na niečo iné. A práve pre to sme sa presunuli do Park-stageu, kde hrali dvaja fancúzsky gay-style maníci Nôze. Podobné performance som teda ešte v živote nevidel. Mali tam laptopy, klávesy, sampler a dva mikrofóny. Ich hudba bola úplne ujetá zmes electro-disca so slušnou dávkou humoru. Robili fakt skvelú show, aj svojim spevom (napríklad dokola spievali jednu vetu asi 7 minút), aj svojimi homo-prejavmi. Ale aj po hudobnej stránke to bolo zaujímavé. Napríklad keď nahrali nejaké vokály, zaloopovali ich a potom na to postupne vrstvili klávesy, beaty a zase do toho spievali. A všetko v reálnom čase v skvelom tempe. Celkovým výsledkom bolo skvelé hýrenie. No a po Nôze festival ukončoval Optimo, ktorý svojím eklektickým setom príjemne ukončil tento skvelý weekend.
