Zvykli sme si, že prostitúcia je ženská vec. Ženy predávajúce telo, muži platiaci zákazníci. Ale skutočný obraz sexuálneho biznisu je omnoho pestrejší. Mužská prostitúcia tu je – doma aj vo svete – no zostáva v tieni, utajená, stigmatizovaná a často nepochopená.
A predsa – funguje. Každý deň, každú noc, v tichých izbách, v luxusných hoteloch, cez aplikácie, cez dohodu pohľadov.
Kto sú títo muži?
Mužskí sexuálni pracovníci pochádzajú z rôznych vrstiev spoločnosti. Niektorí sú mladí muži z východnej Európy, Latinskej Ameriky či juhovýchodnej Ázie, ktorí prichádzajú do západných miest za prácou – niekedy dobrovoľne, niekedy v pasci sľubov o "lepšom živote". Iní sú domáci chlapci, ktorí objavili možnosť zárobku v prostredí eskortu či online ponúk.
Ich dôvody sú rôzne:
ekonomická núdza, dlhy, strata zamestnania,
túžba po luxusnom životnom štýle,
dobrovoľná voľba, založená na sebavedomí a kontrole nad vlastným telom,
psychologické alebo osobné dôvody – napríklad potreba byť žiadaný, potvrdený, „videný“.
Vo veľkých mestách ako Berlín, Londýn, New York, Bangkok či Praha existujú celé podsvetia mužských eskortov, často napojené na online trhy ako RentMen, Grindr, OnlyFans alebo diskrétne agentúry.
Kto si objednáva mužskú spoločnosť?
Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať.
Muži: Najväčšia časť klientely sú homosexuálni alebo bisexuálni muži – nie všetci sú "vonku". Často ide o úspešných, bohatých klientov, ktorí si kupujú diskrétnosť, pozornosť a kontrolu. Nie je to len o sexe – je to aj o spoločnosti, o úniku, o fantázii.
Ženy: Hoci menej časté, mužských eskortov si objednávajú aj ženy – osamelé, bohaté, cestujúce, rozvedené alebo jednoducho hľadajúce zážitok bez záväzkov. V niektorých krajinách ako Japonsko alebo Južná Kórea sú populárne tzv. „host boys“ – muži platení za spoločnosť, pozornosť, flirt. Sex nemusí byť súčasťou služby.
Páry a iné: Raste aj záujem párov, ktoré chcú „pridať tretieho“. V niektorých prípadoch ide o sexuálne experimentovanie, v iných o dynamiku moci a kontroly.
Zahraničie a realita obchodovania
Mužská prostitúcia v zahraničí má aj temnejšie odtiene. Mnoho mladých mužov je nalákaných do západnej Európy alebo arabských krajín pod zámienkou modelingovej kariéry alebo práce. Následne sú donútení pracovať ako prostitúti – bez práv, bez voľby, bez slobody. Tieto prípady sú často mimo pozornosti polície aj médií, pretože mužské obete obchodovania so sexom sú pre systém „neviditeľné“.
Aj v krajinách ako Thajsko, Brazília či Rumunsko existujú miesta, kde mladí muži – často maloletí – predávajú svoje telo kvôli prežitiu. Zákazníci sú často zo zahraničia. Turisti. Ľudia, ktorí platia za skúsenosť, a potom odídu.
Luxus aj bieda. Sloboda aj pasca.
Niektorí muži v sexbiznise zarábajú tisíce eur mesačne. Cestujú, nosia značkové veci, vystupujú ako influenceri. Vytvárajú si vlastnú identitu, komunitu, značku. Majú kontrolu.
Iní žijú v ubytovniach, denne riskujú zdravie aj bezpečnosť, závislí od alkoholu alebo drog, manipulovaní pasákmi, opustení rodinou. Niekedy v tom rozdiele rozhoduje len vek, šťastie alebo známosť správnych ľudí.
A čo spoločnosť?
Zatiaľ čo ženská prostitúcia sa aspoň čiastočne legalizovala v niektorých krajinách, mužská zostáva na okraji záujmu. Muži v sexe čelia dvojitej stigme – za to, že predávajú telo, a za to, že ako „muži“ zlyhávajú v obraze silného, sebestačného živiteľa. A to ich často drží v tichu.
Psychická záťaž, samota, rizikové správanie – to všetko sú reálne dôsledky. Lenže pomoc je málokedy dostupná. Kde sa má obrátiť muž, ktorý sa živí sexom a chce sa z toho dostať? Alebo naopak – ktorý chce túto prácu robiť dôstojne a bezpečne?
Prečo o tom musíme hovoriť
Lebo nejde len o sex. Ide o ľudí. O telá, ktoré sú často jediné, čo im ostalo. O mužov, ktorí sú súčasťou sveta, ale z ktorého svet nechce vedieť. Až kým nepríde noc. Až kým niekto nezaklope.
